Viac ako 50 rokov na scéne!
[dropcap]T[/dropcap]áto šarmantná dáma, u ktorej je vek naozaj iba číslom, vyžaruje prirodzenosť, skromnosť a pokoru. V rozhovore nám porozprávala o svojej hudobnej kariére a prezradila tipy ako sa udržuje stále vo forme.
Helena Vondráčková
- Narodená 24. 6. 1947 v Prahe
- Speváčka a herečka
- Filmy: Šíleně smutná princezna, Jen ho nechte, ať se bojí, Kameňák 2 atď.
- Muzikály: Cats, Hello Dolly, Rómeo a Júlia, Mamma Mia a i.
- Najväčšie hity: Červená řeka, Dvě malá křídla tu nejsou, Chytila jsem na pasece motýlka, Sladké mámení, Dlouhá noc, A ty se ptáš, co já a i.
- Víťazka ceny Grand Prix na festivale v Sopote v Poľsku (1977)
- Držiteľka zlatých, strieborných a bronzových „Slávikov“
- 2 x vystupovala v Carnegie Hall v New Yorku
- V roku 2002 ju Akadémia českej populárnej hudby zvolila za speváčku roka
- Spolupracovala s Karlom Gottom, Václavom Neckářom, Martou Kubišovou, Hanou Zagorovu, Jiŕím Kornom, Orchestrom Gustava Broma, Waldemarom Matuškom a i.
Pani Vondráčková, za roky na hudobnej scéne máte za sebou mnoho zážitkov a situácií, ktoré sú pre vás výnimočné a pamätáte si ich dodnes. Aký moment si najviac ceníte alebo vám najviac utkvel v pamäti? Možno je to koncert, mesto či ocenenie…
To by som tu musela byť asi hodinu, aby som vám to všetko vyrozprávala, pretože tých zážitkov a ľudí, ktorí mi pomáhali, je strašne veľa. Určite by som zdôraznila súťaž Hľadáme nových spevákov v roku 1964, ktorá ma vlastne „vykopla do éteru“. Potom som maturovala a v roku 1965 som nastúpila ako speváčka, herečka, amatérka do divadla Rokoko. Boli tam ľudia ako Jaromír Vašta, Darek Vostřel a Josef Vobruba. To bola trojica, ktorá sa o nás starala. Bolo to ideálne.
Potom to boli určite festivaly, pretože v tej dobe sa často chodilo na festivaly do celého sveta a tu musím spomenúť Japonsko a takmer celú Európu. Dôležitá bola tiež Bratislavská lýra a určite tým „naj“ bol festival v roku 1977 v poľskom Sopote, kde som získala s piesňou Malovaný džbánku cenu Grand Prix – prvú hlavnú cenu.
Určite musím spomenúť aj Carnegie Hall, kam sme sa vrátili dokonca dvakrát – v roku 2000 a 2005. Za úspech považujem aj muzikál Bedári, ocenenie Zlatý slávik aj tie ostatné, bronzové a strieborné, rôzne ocenenia v zahraničí, filmy Šílene smutná princezna či Jen ho nechte, ať se bojí. Musím tiež spomenúť svoje najdlhšie turné, ktoré bolo trojmesačné a bolo to asi 45 koncertov v bývalom Sovietskom zväze. Hneď v nadväznosti to bolo turné, ktoré trvalo mesiac a pol v Japonsku, potom turné v Kanade, v celej Európe a v Nemecku.
Zažili ste naozaj mnoho kúzelných okamihov a životných etáp. S kým sa vám počas vašej kariéry najlepšie spolupracovalo?
Čo sa týka spolupracovníkov, tak určite to bol Bohuslav Ondráček – skladateľ a náš prvý „radca“, keď sme vytvorili skupinu Golden Kids. Určite to bola spolupráca s Vaškom Neckářom, potom prišiel Jiří Korn. Prvý, s kým som spievala, bol Waldo Matuška – to boli skúšobné vystúpenia, keď som bola ešte na škole. Namiesto chmeľovej brigády som išla vystupovať na Liberecké výstavné trhy J. Samozrejme, musím spomenúť aj mená ako Karel Gott, Martin Maxa, Petr Muk, Karel Černoch, Karel Duchoň, Vašo Patejdl či skupina No Name, ktorá bola dokonca mojim hosťom v pražskej Lucerne.
Ste typom umelca, o ktorom sa hovorí, „čo pieseň, to hit“. Ktorá z vašich piesní je vašou srdcovkou?
Čo rada spievam a čo patrí k mojim srdcovkám sú piesne, ktoré majú niekedy až šanzónový charakter, napr. Můžes zůstat, můžeš jít, potom rytmická pieseň Já půjdu dál či balady A ty se ptáš co já a Dvě malá křídla tu nejsou.
Pani Vondráčková, prezraďte našim čitateľom, ako to robíte, že stále vyzeráte tak vynikajúco?
Samozrejme, že sa o seba musím starať po všetkých stránkach, napríklad, čo sa týka stravy, atď. Snažím sa udržovať v rovnováhe, aby som nejedla zbytočne príliš veľa, ani málo. Inak športujem – mám rada lyžovanie, plávanie, intenzívne hrávam tenis, mám mnoho práce aj doma, pretože máme veľkú krásnu záhradu, o ktorú sa sama starám a je to pre mňa veľký relax.
Máme aj vlčicu Elzu, takže s ňou rada chodím na prechádzky. Chodím na kozmetiku a ak je to možné, používam tie najkvalitnejšie výrobky, pretože pleť je celoživotne zaťažovaná. Nepijem tvrdý alkohol, ale mám rada dobré biele víno a pijem hlavne vodu a žiadne sladké limonády. Veľmi nesladím a ani nemusím jesť denne sladkosti. Jem veľa zeleniny, cereálií, ovocia a každý deň robím sebe a manželovi šťavy z rôznych druhov ovocia.
Povedzte nám, aký je váš vzťah k lekárnikom? Vyhľadávate ich pomoc často?
Keď je treba, lekáreň navštívim. Vážim si prácu lekárnikov a mám k nim úctu. Poznám výborného lekárnika, ktorý má svoju lekáreň a vie mi pomôcť vždy, keď niečo potrebujem. Absolútne mu dôverujem Je to náš dvorný lekárnik.
Ako vrcholová speváčka máte hlasivky často namáhané. Ako si ich chránite? Máte nejaké zaručené rady a tipy?
Prvý podstatný tip je spánok, ktorý je pre hlasivky veľmi dôležitý. Surové vajíčka na hlas a babské rady – to u mňa nejako nefunguje. Sú lieky, ktoré hlasivkám veľmi pomáhajú, ale pre mňa je najúčinnejšou medicínou hlasový pokoj. Nehovoriť a najmä nešepkať – to je ešte horšie.
Spracovala: Mgr. Radka Križanová, Ing. Lívia Rohovská
Foto: archív Heleny Vondráčkovej