Hana Zaňáková či Lucie Bílá. Stále je reč o jednej a tej istej umelkyni s veľkým srdcom!
[dropcap]„M[/dropcap]ám rada ľudí a ak je na mne niečo pekné, tak práve to, že som úplne obyčajné dievča z dediny, ktoré nezabudlo, odkiaľ prišlo“, hovorí o sebe speváčka Lucie Bílá, ktorá napriek svojim úspechom zostáva nohami pevne na zemi. V úprimnom rozhovore nám prezradila, ako vidí samu seba, a čo by si v živote ešte priala.
Lucka, začnime tak netradične. Ako by ste charakterizovali samú seba?
Na to nemám jednoznačnú odpoveď. Vlastne sa v sebe často nevyznám. Som typický vnútorne rozorvaný komediant. Som šťastná i nešťastná, som silná i zraniteľná, som hlavne muzikant, ktorý svoju nevyrovnanosť vkladá do svojich piesní a prejavu… Emócie, to je môj svet. V žiadnom prípade by som nechcela byť v inej než vo svojej koži.
Ste žena, z ktorej ide neuveriteľná energia, láskavosť, no zároveň pokora. Keď vás vidím v médiách, mám pocit, že sa poznáme už roky. Čím to podľa vás je?
Mám rada ľudí a ak je na mne niečo pekné, tak práve to, že som úplne obyčajné dievča z dediny, ktoré nezabudlo, odkiaľ prišlo. Teší ma, keď sa ľudia so mnou cítia dobre. Nie nadarmo sa hovorí, že ľudia zabudnú, čo ste im povedali alebo urobili, ale nezabudnú na to, ako sa s vami cítili. Tak hurá, budeme sa kamarátiť ? Teší ma, ja som Lucka.
Okrem toho, že ste speváčka, herečka, porotkyňa – jednoducho, umelkyňa na plný úväzok – ste stále najmä mama, aj keď váš syn je už dospelý. Dá sa to všetko vôbec stíhať? Prezraďte nám váš recept, ako sa dá skĺbiť toľko aktivít.
Ono sa to jednoducho stíhať musí. Keď sme s Filipom zostali sami, rozhodla som sa, že mu všetko, o čo prišiel, vynahradím. Nepremýšľala som nad tým, že by mi niekto pomohol postaviť dom, ani som nevedela ako…. Mám veľkú výhodu v tom, že som z rodiny, ktorá drží spolu, ale výhodu mám tiež v povahe Filipa. Vo veľa veciach je rovnaký ako ja, a tak sme viac než mama a syn. Sme dvaja „parťáci“, ktorí si navzájom pomáhajú. Čo sa týka stíhania či nestíhania viem, že čím viac toho človek má, tým sa mu lepšie veci organizujú. Po rokoch maratónu cez prázdniny trpím a som vykoľajená. Jednoducho, nedokážem nič nerobiť.
Ak si nájdete vo svojom nabitom programe kúsok voľna aj pre seba, ako najradšej trávite tento čas?
Ja som aj svojho koníčka zapojila do môjho povolania ? Šijem hračky do rôznych dražieb a háčkujem srdiečka pre konto bariéry. Už som ich uháčkovala okolo dvoch tisíc. Trávim hodiny a hodiny v aute a tam sa hrám na voľno – pustím si film alebo krásnu hudbu a štrikujem. Keď mám však naozaj voľno, tak som rada na chalupe v Českom raji. Tam lietam po lúkach a po lese, kŕmim ovečky a češem poníka, a je mi krásne. Stačí mi iba nemať vyčesanú hlavu, byť bez mejkapu a vysokých topánok, a som iný človek.
Prejdime k vašej úspešnej kariére. Na čom momentálne pracujete?
Tento rok mám pestrofarebný. Čaká ma pár koncertov s country Františka Nedvěda, veľké turné s metalovou kapelou Arakain, koncerty s Cigánskymi diablami, a potom aj s Alexandrovcami. Záver roka strávim so svojou kapelou a s Petrem Maláskem na vianočnom turné. Všetko ma to baví. Som hravá a kabáty striedam podľa nálady. Teraz ale celým srdcom žijem pre kapelu Arakain. Začínala som s nimi a rada sa k nim vraciam. Máme 25 veľkých koncertov a je to tak krásne živelné, že sa zakaždým vznášam dva metre nad javiskom. Je to krásny pocit.
Ste žena viacerých tvárí, ktorá vyzerá dobre ako „rockerka“, ale aj ako nežné žieňa s obrovským hlasom. Niečo podobné však môžeme aj počuť, pretože raz spievate s metalovou kapelou, inokedy je to muzikál, no a vzápätí nás prekvapíte krásnymi baladami iba pri klavíri. Ktorá poloha speváčky vám sedí najviac?
Každá farba je pre mňa dôležitá. To, čo zažívam s Arakainom je spontánne a živelné plné testosterónu, ale moje recitály s pianom Petra Maláska sú dojemné, hlboké, plné emócií. Ľudia na tých koncertoch nekričia, ale plačú alebo sa smejú. Potom je tu muzikál, a to je pre mňa kondičné cvičenie. Nemôžem sa iba schovať za mikrofón, melódiu a text. Musím behať, tancovať a hlavne hrať. Momentálne hráme komédiu Addams family a od jesene divokú Carmen. Tú ani hrať nemusím, tou vlastne som.
Na konte máte také množstvo ocenení, že vaše ďakovné reči sa musia už aj opakovať. Ku ktorému z nich máte nejakú špeciálnu citovú väzbu?
Asi najcennejší – okrem ceny Thálie od hereckej asociácie za Johanku z Arku a cenu speváčka 20-ročia od hudobnej akadémie – je určite Slávik. Doma mám voliéru so sedemnástimi soškami a veľmi ma to teší práve preto, že je to cena divákov.
Po toľkých rokoch na umeleckej scéne máte za sebou naozaj množstvo úspechov v každom smere. Existuje ešte niečo, čo by ste chceli vo vašej kariére dosiahnuť?
Priala by som si väčšiu úctu médií, ale to je asi nesplniteľný sen. Nebijem sa s tým, ani nič nevyčítam a snáď aj rešpektujem, ale je isté, že mi je mnohokrát ľúto, čo o sebe čítam. Možno by som chcela dokázať, aby mi to bolo jedno, ale jednoducho sa radí. Potom príde ďalšia sprcha a vy môžete len zatnúť zuby a ísť ďalej.
Piesne Miluji tě, Láska je láska, Jsi můj pán či Trouba si ľudia na vašich koncertoch spievajú od prvého tónu až po ten posledný. Viete popísať ten pocit, keď s vami spieva nabitá sála?
Je to krásny pocit. Ľudia si na koncerty prídu odpočinúť, prídu na iné myšlienky a pokým si so mnou zaspievajú, je to pre mňa veľká odmena.
Máte ešte aj po rokoch na pódiu trému pred vystúpením?
Trému mám vždy a som za ňu vďačná. Drží ma v pokore a úcte k tomu, čo robím. Nechcem ľudí sklamať a pokým som na niekoho prísna, tak najviac na seba. Očakávam od seba maximálny výkon a keď sa mi to nedarí, som na seba nahnevaná. Inak to ani neviem.
Budúci rok oslavujete jedno krásne jubileum a schválne ho sem nenapíšem ?. Čo plánujete pri tejto príležitosti? Môžeme sa tešiť na špeciálne turné, album alebo DVD?
Budem mať 50 rokov a zdá sa mi to neuveriteľné. Cítim sa stále rovnako, iba to číslo je nejako podozrivé, ale nedesí ma to. Čas je jedna z najspravodlivejších vecí na svete – každému nám uteká rovnako ? Začiatkom apríla, 9. 4. 2016, chystám veľký koncert v Bratislave s názvom Fifty Fifty a rovnaký bude 30. 4. 2016 v Prahe v O2 Aréne. Okrem toho pripravujem novú platňu, knižku, DVD a ako sa poznám, určite toho vymyslím ešte veľa. Hlavne by som chcela hrať a spievať a byť medzi ľuďmi. To bude pre mňa najlepšia oslava.
Ako vrcholová speváčka máte svoje hlasivky často namáhané. Máte nejaké overené medicíny alebo „babské“ rady, ktorými si hlasivky udržujete vo forme?
Mám skvelého dodávateľa, ktorý ma zásobuje neskutočnými pastilkami. Je to čínsky zázrak a ja bez toho nikam nechodím. Som schopná zabudnúť si doma mobil, ale svoje zlaté „miláčky“ nikdy. Nosím ich všetkým svojim kolegom a nedám na ne dopustiť. Pre hlasivky je dôležitý spánok a hlavne nerobiť im nič neprirodzeného. Ľudia sa ma často pýtajú, ako to, že nechraptím po tom kriku na metalových koncertoch, ale ja na nich kričím ako dieťa na pieskovisku, a to nikdy nezachrípne, keďže to robí prirodzene.
Aký postup volíte, keď sa cítite chorá? Idete najskôr za lekárnikom alebo za lekárom?
Už viem, čo potrebujem, a tak navštívim najskôr lekáreň. Pokiaľ teda nejde o chorobu a tá ma, našťastie, nestretáva veľmi často.
Prezraďte nám, aký máte vzťah k lekárnikom?
Poviem vám jeden príbeh. Môj ocko kvôli vážnej chorobe mojej maminky žije už rok sám. Je vo veku, kedy ho opustili kamaráti a okrem rodiny má jediných priateľov, ktorými sú lekárničky z Kralup nad Vltavou. Ocko tam najskôr chodil iba pre lieky, ale pretože je veľmi dobrý spoločník s neuveriteľným humorom, lekárničky si ho obľúbili, a tak tam ocko chodí a rozpráva sa s nimi… Pozýva ich na moje koncerty a muzikály a má radosť, že môže svoje myšlienky venovať i príjemnejším veciam, ako sú nemocnice. Ani neviete, ako som dámam za ten kúsok radosti svojho otca vďačná. Takže áno, mám rada lekárnikov a lekárničky obzvlášť.
Máte v lekárnikov dôveru alebo dávate len na radu lekára?
Vzhľadom na priateľstvo s kralupskou lekárňou im verím a najmä dámam v tej lekárni. Po otcovi mi posielajú rôzne „vychytávky“, naposledy hlivu ustricovitú, ktorú na ich odporúčanie užívam.
Lucie Bíla – vizitka
- narodená 7. apríla 1966
- 17-násobná držiteľka zlatého Českého slávika
- 12-násobná absolútna víťazka Českého slávika
- 4 ceny Grammy
- 13-násobná víťazka ceny TýTý v kategórii speváčka
- Držiteľka ceny Thálie 2000 za hlavnú rolu v muzikáli Johanka z Arku
Autor: Mgr. Radka Križanová
Publikované v odborno-informačnom mesačníku Lekárnik 5/2015, strana 54 – 57, rubrika: Rozhovor
Foto: archív Lucie Bíla