Rozhovor

Úvod → Archívy → Category → Rozhovor

Cigánski diabli svojou hudbou rúcajú bariéry

Kategória:
zoskupenie Cigánski diabli

Cigánski diabli, jedinečné zoskupenie, ktoré vo svojej tvorbe spája nezvyčajné hudobné kombinácie a nesmiernu dávku temperamentu. Svojou tvorbou sa snažia pomyselne rúcať bariéry a stavať mosty. Svedčia o tom ich jedinečné projekty. Výnimočný slovenský orchester je známy na Slovensku i v zahraničí. Ako na ich vystúpenia reagujú v rôznych krajinách, ale aj aké sú ich sny do budúcnosti sa dozviete v rozhovore.

 

Čo vás viedlo k tomu, že ste založili orchester?

Každý člen Cigánskych diablov pochádza z hudobníckej rodiny. Lásku a úctu k hudbe nám rodičia vštepovali už odmalička, rovnako ako ich rodičia im, preto sme založenie orchestra brali ako prirodzený vývoj našich životov a našej profesionálnej kariéry.

 

Ako by ste charakterizovali vašu hudbu?

Hudobní kritici a naše publikum ju považujú za nesmierne emotívnu, virtuóznu, temperamentnú a jedinečnú, dali jej aj výstižný názov “Music a´la Gypsy Devils”, ktorý sami s radosťou používame. Našou hudbou chceme vyjadriť náš názor na nezmyselnosť bariér. Spájame rôzne štýly počnúc od klasiky, cez etno, jazz, folk, pop a iné a tým ich vlastne pomyselne rúcame.

 

Ktoré z vystúpení, ktoré ste doteraz absolvovali, má pre vás najväčšiu váhu? A ktoré ocenenie?

Všetky vystúpenia sú pre nás rovnako dôležité, či je to koncert v Číne, Japonsku, v Južnej Kórei, či Rakúsku alebo u nás doma, v hociktorej dedinke či meste na Slovensku. Tu už vieme, čo môžeme očakávať, ale v zahraničí nás občas prekvapí búrlivá reakcia publika aj na takých miestach, o ktorých máme predstavu, že ľudia sú tam konzervatívni. Napríklad nedávno v “chladnom” Fínsku, kde ľudia reagovali búrlivým potleskom, spevom, tancom, chceli sa s nami zoznámiť, fotografovať, poďakovať nám. Chvíle ako táto sú pre nás vždy tou najväčšou odmenou a najkrajším prekvapením.

Samozrejme, ocenenia ako MASTER AWARD od Ministerstva kultúry Čínskej republiky, WORLD MASTER AWARD z Južnej Kórey, niekoľkonásobné ocenenia Zlaté a Platinové CD, 3 ocenenia Grammy od Slovenskej hudobnej akadémie a ocenenie Najlepší cigánsky orchester na svete z festivalu Ciechocienek v Poľsku sú taktiež úžasnou motiváciou pokračovať v tom, čo robíme.

 

Ktorý z vašich projektov je pre vás najvýznamnejší?

Každý projekt berieme ako výzvu, krok, ktorý nás posunie niekam dopredu. Ten adrenalín a vôňa neznáma nás láka. Ako som už spomenul, radi rúcame bariéry a staviame mosty, preto sme boli na Slovensku priekopníkmi v spolupráci so symfonickým orchestrom. Nebránime sa netradičným projektom, v ktorých sa spájajú rôzne štýly, či už hudobné, alebo aj tanečné. Hudba je pre nás jazykom, ktorý nepozná hranice a spája ľudí.

 

Máte vysoké pracovné tempo, veľa povinností, veľa cestujete. Ako to všetko zvládate? Pomáhate si aj nejakými výživovými doplnkami?

Občas je to naozaj náročné, ale podporujeme sa navzájom. Často sme spolu takmer 24 hodín denne, ale náš rovnaký záujem nás posúva dopredu. Občas si v sychravom chrípkovom počasí pomôžeme vitamínom C s postupným uvoľňovaním 🙂

 

Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase? Aké máte sny do budúcnosti? Máte vysnívanú osobnosť, s ktorou by ste chceli spolupracovať?

Skutočne sa veľa pripravujeme, cestujeme a vystupujeme, preto vo voľnom čase milujeme relax – sedieť iba tak pri TV, kúpanie a nakoľko je o nás asi už známe, že sme gurmáni, tak aj papkanie 🙂

Víziou budúcnosti je neustála práca na hudobných projektoch, ktoré precízne pripravujeme vopred, niekedy aj niekoľko rokov (hudobno-tanečné spracovanie Carmen, muzikál Cigánka, koncerty so symfonickými orchestrami, Luciou Bílou, Katkou Knechtovou, Desmodom…). Popritom premýšľame o ďalších, ktoré postupne rozvíjame a realizujeme. Momentálne napríklad ako odozva na reakcie našich mladých fanúšikov vznikol spontánne projekt Cigánski Diabli Club Tour, s ktorým začíname už tento mesiac a tiež spojenie s jazzovým orchestrom. Hlavne nám záleží na tom, aby sa naše publikum cítilo v našej prítomnosti dobre a aby mu naša hudba prinášala skutočný zážitok.

Našou túžbou je možnosť zahrať si v budúcnosti s veľkými špičkovými svetovými orchestrami, ako napríklad Berlínska alebo Viedenská filharmónia.

Horkýže slíže: Najlepším receptom na mladosť je dobrá nálada

Kategória:
skupina Horkýže slíže

 „Najlepším receptom na mladosť je dobrá nálada a najlepším liekom proti stresu je vedieť selektovať priority,“  hovorí líder skupiny Horkýže slíže Kuko, podľa ktorého sú v živote dôležitejšie veci ako práve tie, ktoré nás v daný moment stresujú.

 

Kde bolo, tam bolo v roku 1 992 vznikla skupina Horkýže Slíže v Nitre. Založil ju Peter Hrivňák – Kuko (spev, basgitara) s Máriom Sabom – Sabotérom (gitara) a s Martinom Košovanom – Košom (bicie). Ako skupina uvádza na svojej webovej stránke, v tom čase bol Kuko na vojenskej základnej službe prevelený z Čiech do Nitry kvôli rozdeleniu Československej federácie. Byť na vojne vo svojom rodnom meste, to ako by ste na vojne ani neboli, a tak Horkýže Slíže mohli začať svoju kariéru. Ako sa im darí a čo všetko plánujú, sme sa ich opýtali v rozhovore.

 

Čo vás motivovalo k názvu vašej skupiny?

To vie len bývalý bubeník Košo.

 

Ste punk rocková skupina, akoby ste zhodnotili tento hudobný žáner na Slovensku?

Celkom sa mu darí a dúfam, že sa aj dariť bude 🙂

 

Máte podľa Vás v tomto smere u nás na Slovensku konkurenciu?

Konkurencia je vždy. Ale snažíme sa robiť veci čo najlepšie.

 

Väčšina skupín či spevákov má svoje vlastné obľúbené piesne, a naopak piesne, ktoré nehráva najradšej. Máte aj Vy také? Ktoré to sú?

My máme radi všetky piesne, čo hráme. A nestalo sa nám, že by sa nám nejaká znepáčila.

 

S letom prichádzajú festivaly, ktoré máte už za sebou a kde Vás ešte môžeme vidieť?

Tieto veci je najlepšie nájsť na našej stránke. Ale tak hráme na tých najväčších slovenských a českých festivaloch a ešte nás čaká veľa festivalov do konca septembra.

 

 Čo pripravujete v blízkej budúcnosti?

Máme na jeseň 2. časť slovenského turné Pustite Karola! A ešte jesenné české turné.

 

Aká bola atmosféra na festivale Legendy v Prievidzi?

Legendy ako vždy výborne.

 

Aký je podľa Vás najlepší recept na mladosť?

Dobrá nálada.

 

A najlepší liek proti stresu?

Selektovať priority. Veľakrát sú dôležitejšie veci v živote ako tie, kvôli ktorým sa stresujeme.

 

Pri príznakoch choroby, volíte návštevu lekára či poradenstvo s lekárnikom v lekárni?

Volím internet, lekáreň, lekára. Záleží od intenzity príznakov :).

 

Ako sa udržujete vo forme?

Každý z nás inak. Pohyb, posilňovňa.

 

Obľúbená dovolenková destinácia?

Niekto obľubuje more, iný chaty, a niekedy nám stačí aj kľud doma.

 

Aký odkaz máte pre našich čitateľov a vašich fanúšikov?

Že sa stretneme určite na nejakom koncerte, takže sa tešíme. A veľa zdravia hlavne!

 

 

Ako sa stará o svoje zdravie Miro Jaroš?

Kategória:
spevák Miro Jaroš

„Neraz mi v lekárni dobre poradili, ušetril som tak cestu k lekárovi.“

 

V rozhovore nám to prezradil Miro Jaroš, ktorý má z lekárov od detstva traumu. Obracia sa preto s radou na lekárnikov. Miro Jaroš, finalista speváckej súťaže Slovensko hľadá Superstar, v roku 2005 prichádza s debutovým albumom Exoterika, ktorý získal platinovú platňu za predaj viac ako 10.000 hudobných nosičov. Nasledujúce albumy Tlaková níž (2008) a Tráva musí rásť (2010) obsahujú piesne, ktoré sa zaradili medzi najhranejšie slovenské hity. Na čom momentálne pracuje, aký je jeho najobľúbenejší recept či dovolenková destinácia sa dočítate na nasledujúcich riadkoch.

 

Čo vás inšpirovalo stať sa spevákom?

Bolo to vo mne odmala. Nič iné pre mňa neznamenalo viac. S touto túžbou som sa narodil.

 

Ktorý z vašich hudobných projektov hodnotíte ako najúspešnejší a ktorý má pre vás najväčšiu hodnotu?

Dobrá otázka. Podľa predajnosti je najúspešnejší môj vianočný album Tešíme sa na Ježiška. Popravde aj ja mám k nemu veľmi blízko. Som naň hrdý a každé Vianoce ho počúvame. Viem, že to môže znieť narcisticky, ale my ho naozaj ľúbime a vždy si hovoríme: tak toto nám teda vyšlo! 😊

 

Čo pre vás znamená tvorba piesní pre dospelých a pre deti, čo vám je bližšie?

Neviem povedať. Obidve vychádzajú z môjho vnútra. Raz mám chuť písať dospelým, inokedy deťom. Keď mám zimomriavky viem, že pesnička sa podarila. Nech už je detská či nie.

 

Čo plánujete v blízkej budúcnosti?

Práve vyšlo tretie CD pre deti a chystáme sa nakrúcať videoklip k pesničke U babičky, takže toto je teraz na mojom liste najvyššie.

 

Ak by ste si mali vybrať dovolenkovú destináciu, aká by to bola?

Izrael. Viem sa tam vrátiť každý rok. Tel Aviv má svoje čaro, je to úžasné mesto. Nepoznám nikoho, kto by ho nemal rád.

 

Váš obľúbený recept?

Ryža s hráškom a tuniakom. Možno to tak na prvé počutie nevyzerá, ale chutí skvelo!

 

Máte pred každým koncertom nejaký rituál, alebo niečo bez čoho nevystúpite?

Nie, máme zvukovú skúšku. Náš program už poznáme dokonale, sme super team a ak by niečo nevyšlo, sme pripravení improvizovať.

 

Kedysi ste mali traumu z lekárov. Ako ste na tom teraz? Mali ste traumu aj z lekárnikov?

Kedysi áno, skôr sa to týkalo zubárov, ale ani dnes nie som šťastný, keď musím ísť na gastro prehliadku alebo na odber krvi. Z lekárnikov nemám stres.

 

Ak máte zdravotné problémy, s kým sa poradíte – s lekárom, alebo nájdete odborné rady aj v lekárni bez návštevy ambulancie?

Väčšinou sa poradím v lekárni, ale aj tam idem až vtedy, keď nezaberajú bylinkové čaje od mamy. Neraz mi v lekárni dobre poradili a ušetril som si cestu k lekárovi.

 

Ako udržiavate vaše hlasivky v zdraví?

Nestarám sa o hlasivky nejako špeciálne. Keď je zle, idem na kalciovku do žily, aj to len výnimočne. Zatiaľ mi hlasivky slúžia. Keď cítim, že niečo na mňa lezie, dám si letný čaj.

 

Ako sa udržujete vo forme?

Keď môžem, idem do posilňovne a pocit po nej je skvelý. Chodím tam však málo. Stále je pre mňa prioritnejšia hudba a všetko jej podriaďujem. Nie je to úplne najlepší prístup. Viem o tom, a pokúšam sa s tým niečo urobiť.

 

Aký je váš názor na vitamíny?

Užívam ich preventívne. Ráno si dávam kolostrum, aj vitamín C.

 

Mária Čírová: V joge som sa našla

Kategória:

Speváčka, klaviristka, skladateľka. To všetko je Mária Čírová, ktorá sa popri umeleckej činnosti venuje aj svojej rodine a záujmom.

 

Mária sa narodila sa v hudobníckej rodine a preslávila sa najmä výhrou v súťaži Coca-cola popstar 2008. Následne vydala niekoľko hitov, medzi najznámejšie patrí Búrka, Na dosah, Bez obáv, Unikát. Veľa koncertuje, preto sa musí udržiavať zdravá aj prostredníctvom výživových doplnkov a vitamínov. Ako sama hovorí, nebýva často chorá, ale ak už cíti, že na ňu niečo lezie, navštívi jedného zo svojich 3 lekárnikov, ktorým dôveruje.

 

Dočítali sme sa, že ste mali v rodine niekoľko hudobníkov.

Vy ste asi čítali, že moje korene siahajú až k Eugenovi Suchoňovi. Moja maminka bola Suchoňová za slobodna, takže je to jej vetva. S Eugenom Suchoňom, týmto úžasným skladateľom, máme rovnakého predka, ale nie je náš priamy príbuzný. Je to prabratranec môjho dedka. Je to len taká zaujímavosť, že máme niekoho spoločného. Ale inak pochádzam z hudobníckej rodiny, obaja rodičia hrajú na gitare, všetky svoje štyri deti viedli k hudbe. Ja som tretia v poradí a všetci moji súrodenci na niečo hrajú. Ja jediná sa hudbe venujem celou svojou dušou, srdcom a v podstate ma hudba živí. Pre súrodencov je hudba len koníčkom a vždy keď sa stretneme, tak si veľmi radi zaspievame.

 

Aj vaše deti na niečo hrajú?

Ja mám deti vo veku 8 a 5 rokov. Staršie, syn Hugo, chodí už rok na klavír. Dcéra Zoe spieva. Netlačíme ich do toho, ale samé vidia, že ich rodičia hrajú na hudobné nástroje, tak nás v tom nejakým spôsobom nasledujú.

 

Stali ste sa ambasádorkou UNICEF, čo táto pozícia obnáša?

Ponuka stať sa ambasádorkou jedného projektu prišla v roku 2011. Išlo o vakcíny pre mamičky s novonarodenými deťmi v Kambodži. Dostala som tiež ponuku vycestovať do Kambodže na 5 dní. Bolo to pre mňa zaujímavé, môj syn mal vtedy asi rok a pol, najskôr som rozmýšľala, že ani nepôjdem, ale potom ma mamina presvedčila, aby som išla, lebo som empatický človek. Priznám sa, že tá cesta a všetko, čo som zažila a videla, ma veľmi ovplyvnilo. Vtedy som mala iba 21 rokov a keď som sa vrátila na Slovensko, povedala som si, že už nikdy nemôžem povedať, že mi niečo chýba. Bola tam obrovská chudoba. Ľudia žili v domoch zo slamy, všade bola špina, dominovala tam hnedá a šedá farba. Pre mňa to bolo obohacujúce a často na to myslím. Vždy si hovorím, že už nikdy nemôžem povedať, že sa mám zle, lebo na druhej strane našej planéty sú ľudia, ktorí nemajú, čo do úst.

  

Ako sa udržujete fit napr. čo sa týka hlasiviek? Máte nejaké svoje recepty?

Čo nesmie chýbať v mojom kufríku je Vincentka a kvapky do očí, lebo zo svetiel reflektorov má človek červené oči. A na hlasivky pastilky na cmúľanie. Keďže nikdy neviete, či na koncert nepríde niekto chorý, užívam aj výživové doplnky, napr. vitamín C. Potom nebývam často chorá. Dávam si pozor, lebo hlas ma živí. Snažím sa aj cvičiť, mám rada power jogu.

 

Keď ste spomínali choroby, chodievate k lekárovi, alebo si necháte poradiť aj od lekárnika?

Nemám čas chodiť k lekárovi. Mám svojich lekárnikov, troch dobrých, ktorým dôverujem a ktorí ma poznajú. A vždy to funguje. Chorá mnohokrát nebývam, preto vždy využívam rady lekárnikov. Až keď je veľmi zle, idem k lekárovi.

 

Keď nespievate a nestaráte sa práve o rodinu, čomu sa venujete?

Ak mám čas, tak si veľmi rada čítam a zbožňujem kone. Je to pre mňa absolútna energia, relax, všetko dokopy. Milujem kone a jazdenie. Okrem toho je to joga, v čom som sa našla. Mám celkovo rada život, je taký pestrý. Vždy, keď mi do života niečo príde, tak som otvorená všetkým výzvam.

 

Juraj „Šoko“ Tabaček: Môj šport je chalupárčenie

Kategória:
Juraj

Komik a standupista Juraj „Šoko“ Tabaček sa dostal do povedomia verejnosti najmä svojou rolou v Hornej Dolnej. Pre mnohých je však známy svojimi šušlavými stand-up vystúpeniami, ale aj ako improvizátor v zoskupení 3T. Ako sa vlastne dostal k tomu, že sa bude venovať práve stand-upu a čomu sa venuje vo voľnom čase, ale aj to, prečo nedokázal vyjsť po schodoch, sme zisťovali pre čitateľov letáku Plus Lekárne.

 

Ako ste sa dostali k stand-upu?

Autom. Ale nie, ja už 13 rokov hrám v zoskupení 3 T – 3 Tvorivé tvory. Sme traja chalani. 3T vzniklo v Žiline v bábkovom divadle, teraz ale už hrávame v mestskom divadle. Je to improvizačné predstavenie, ktoré je vždy nové, iné. Na základe tohto sme sa dostali aj do bratislavského Nu spiritu, priestoru, kde okrem iného vznikli aj Silné reči, teda stand-up. Tam nás uvidel Jano Gordulič, ktorý bol už vtedy zakladajúcim členom tejto skupiny. Oslovil ma, či by som to neskúsil. Najskôr som si myslel, že stand-up je akoby taký pokleslý žáner a že sa mu nechcem venovať. Neskôr som si uvedomil, že to tak vôbec nie je.

Prvý stand-up celkom dobre dopadol, už vtedy som mal vybratú tú šušlavú postavičku, ktorú používam. Tak som dal jeden stand-up a bol som celkom spokojný, že na ten prvýkrát celkom fajn. Ale Jano prišiel za mnou a hovorí, že keďže som špeciálny hosť večera, tak by bolo vhodné, keby som dal vystúpenie dvakrát. Vtedy som mal pocit, že som zožral všetku múdrosť a som absolútne zorientovaný. Výsledkom bolo totálne faux-pas a že to nevyšlo tak,  ako malo. Čo bolo veľmi dobre, že sa mi to stalo. Bol som prefackaný a musel som si uvedomiť, že je to naozaj vec, ktorá potrebuje istý typ prístupu, prípravu atď. Ja si stand-up nepíšem, je to improvizácia. Mám vymyslený charakter, okolnosti a aj  to, ako to skončí. A na konci by mal byť potlesk, čo nie je vždy pravda.

 

Máte pripravené aj iné charaktery?

Do budúcna, ak sa to podarí, lebo pokusov už bolo niekoľko, by to mal byť práve Juraj Tabaček, človek, ktorý nešušle a ktorý rozpráva za seba. To, že som si vybral postavičku, je taký akoby ochranný postoj. Človek sa scudzí a tým pádom má takú nárazníkovú zónu. Väčšina standupistov ide za seba. Stand-up nie je jediná vec, ktorej sa venujem a nemám na ňu až tak veľa času, tak skôr čerpám z toho, čo už mám.

 

Vo vašej profesii je dôležitý hlas, máte nejaké recepty proti zachripnutiu či problémom s hlasivkami?

Ja pre hlas nerobím nič, aby som ho udržiaval. Ale je pravda, že je dôležité, aby herca, keď vyjde na javisko, bolo zreteľne počuť a rozumieť. Aby dokázal dlho rozprávať. To, že niekto kričí, nemusí znamenať, že je to zrozumiteľné, ale to už sú roky praxe. Je to tréning.

 

Keď sa stane, že náhodou ochoriete, idete k lekárovi alebo zavítate do lekárne, či si pomôžete sám?

Vo väčšine prípadov sa snažím pomôcť si sám, keď sú to príznaky, ktoré viem odčítať. Mám na sebe dlhodobo odsledované, že nepomôže nič iné ako oddych a musím na 3 dni vypnúť. Ale keď je niečo, čo vyzerá komplikovanejšie, alebo to neviem odhadnúť, tak lekár a na základe toho navštevujem lekáreň.

 

Udržujete sa nejak v kondícií? Venujete sa niečomu inému?

Veľmi rád by som povedal, že áno, ale nie je veľa času. Mám dve deti, syn ktorý má 7 rokov, rád bicykluje, takže ak je to len trochu možné, tak ideme spolu. Čo sa týka športu, tak môj šport je chalupárčenie, lebo keď prídeme na chalupu, tak tam čokoľvek, čo trčí zo zeme, zaváňa prácou. To je istý typ tréningu. V poslednej dobe, keďže som mal problémy s  chrbticou, lebo veľa cestujem v aute, som začal cvičiť s fyzioterapeutkou, ktorá mi pomáha dávať držanie tela do pôvodného stavu. Už sa cítim oveľa lepšie. Keď mi prechladli kríže, tak som nevedel vyjsť po schodoch. Chodím tiež raz za čas na masáže.

 

Prečítajte si rozhovor so Sheylou Bonnick z Boney M

Kategória:
Sheyla Bonnick z Boney M

Sheyla, ste jedinou členkou pôvodnej skupiny Boney M. Ako si spomínate na obdobie, kedy boli vaše piesne na playliste každého diskotékového klubu?

Bolo to krásne obdobie. Dodnes vidím, že hudba Boney M je živá a že stále oslovuje mladých ľudí. A vďaka scéne EDM (electronic dance music, pozn.red.), ktorá recykluje mnoho z minulosti, je naša hudba stále na playlistoch klubov.

 

V pôvodnej formácii ste ale neboli dlho. Prečo ste odišli?

Každý umelec má vo svojej kariére množstvo ambícií a výziev, ktorým sa chce postaviť.

 

Popularita skupiny je stále veľmi veľká, čo je po toľkých rokoch skutočne veľký úspech. Aké je vaše tajomstvo na dlhotrvajúci úspech?

Každý, kto má rád svoju prácu, sa skôr či neskôr dočká zadosťučinenia. Milujem svoju prácu, milujem svoju hudbu. Nemyslím, že by za tým bolo nejaké špeciálne tajomstvo.

 

V decembri minulého roka vám vyšiel sólový album Look Beyond. V čom je pre vás výnimočný?

Celý projekt je výnimočný. Spolupracovala som s M aureen Hiron, ktorá je verejnosti známa zrejme ako autorka rôznych hier. Pre ľudí, čo sa vyznajú, sa pri jej mene zrejme vyjaví aj fakt, že išlo o jednu z najlepších hráčok bridžu. Maureen sa rozhodla skladať hudbu a väčšina skladieb pochádza z jej pera, prípadne z pera Ingvara Areliussona. Áno, je to výnimočný projekt.

 

Na Slovensku ste boli už viackrát. Je naše publikum v niečom odlišné od ostatných?

Každé publikum je jedinečné. Ale je pravda, že tento rok som tu už tretíkrát a každé vystúpenie bolo úplne iné. Mali sme fantastické vystúpenie na veľkom festivale Legendy.

 

Ktoré piesne sú vaše najobľúbenejšie?

Piesne sú ako deti. Ani matky sa nemôžete spýtať, ktoré dieťa je najobľúbenejšie.

 

Vaša tvorba sa spája nielen s diskotékovými hitmi, ale aj trblietavými kostýmami a tanečnými kreáciami. Keď sa pozriete späť, na čo spomínate najradšej?

Mám tak veľa práce, že nestíham spomínať.

 

Spoznávajú vás ešte ľudia na ulici?

Ó áno, v Moskve, v Londýne, vo Varšave…

 

Objavuje sa na vašich koncertoch aj mladšia generácia alebo tvoria publikum najmä ľudia, ktorí s vami vyrastali a chcú si zaspomínať na staré hity?

Ako som už povedala, vďaka EDM a recyklácii v hudbe nás objavujú stále mladšie ročníky. A myslím, že sú veľmi prekvapení, že stále robíme skvelú show.

 

V čom sa najviac zmenil hudobný priemysel v porovnaní so 70. – 80. rokmi?

Celá spoločnosť sa zmenila. Ale ak sa pýtate na zlatú éru disko, na heslo sex, drogy, rock and roll, tak dnes je spoločnosť náročnejšia. Dnes sa musí omnoho tvrdšie pracovať.

 

Počas všetkých tých odspievaných rokov dostávali vaše hlasivky zabrať. Staráte sa o ne nejako špeciálne?

Áno, každý spevák musí o seba dbať. Ale ak dovolíte, toto je moje malé tajomstvo.

 

V prípade choroby dáte na radu lekárnika alebo idete priamo k lekárovi?

Snažím sa nebyť chorá. Najlepší lekár je prevencia. Ja sa o seba starám.

 

Maťo Ďurinda: Nedokážem nič odfláknuť

Kategória:
Maťo Ďurinda zo skupiny Tublatanka

Na slovenskej hudobnej scéne pôsobíte už krásnych 35 rokov. Na konte máte množstvo úspešných koncertov, desiatky videoklipov a veľké kvantum “skalných” fanúšikov. V čom spočíva váš úspech? 

Živiť sa hudbou a spievať je rovnako tvrdá práca ako iné povolania, pri ktorých je možné dosiahnuť úspech. Aby bol úspech dlhodobý, treba veľa rokov vykonávať množstvo rôznej práce, ktorú si bežný človek možno ani neuvedomí. A, samozrejme, produkovať čo najväčšiu kvalitu. Skladám vlastné pesničky, máme k nim originálne texty. Aranžujem piesne, všetko do bodky nahrávame v štúdiu alebo naživo hráme na koncertoch. Nič si nezľahčujem, nepreberám svetové hity a nespievam karaoke, ako je to dnes bežné u superstar. Idem s vlastnou kožou na trh.

Teším sa, že sa nám podarilo vytvoriť mnoho albumov, ktoré si širšie publikum obľúbilo a tiež viacero hitov, ktoré prenikli fanúšikom do srdca. Každý koncert, na ktorom spievam, popritom hrám na gitare a konferujem, odohrám svojou plnou energiou. Po koncerte lapám dych a žmýkam si košeľu. Mám takú povahu, ktorá v našom hudobnom svete nedokáže nič „odfláknuť“, lebo by ma to veľmi mrzelo a publikum by to určite rýchlo vycítilo.

 

Ako ste sa vlastne dostali k hudbe?

Keď som bol malý chlapec, vnímal som, ako moja mama doma spieva a hrá na klavíri. Ako k nám chodia jej žiaci, ktorých ako hlasový pedagóg učila spievať. A chodil som na jej koncerty, keď spievala so Slovenskou filharmóniou v Bratislavskej Redute. Môj starší brat zasa doma hral na husle a púšťal mi náš starý elektrónkový magnetofón, na ktorý si za socializmu nahral “západniarske” pesničky z  rádia Luxemburg hlavne od Beatles, Rolling Stones, Beach Boys a Kinks. Veľmi sa mi ako stvorročnému zapáčili. Niekedy otec zobral mikrofón a na magnetofón nahral, ako si tie piesne spievam. Keď som si prednedávnom tie nahrávky z roku 1966 vypočul, bola to veľká sranda. Až mi vyhŕkli slzy zo sentimentu za mojím detstvom.

 

Ste vyštudovaný farmaceut. Využívate svoje znalosti aj pri liečbe seba samého?  

Našťastie, nebývam chorý. Ale keď ochoriem, tak sa snažím zužitkovať vedomosti, ktoré som  nadobudol. Usilujem sa liečiť  čo najefektívnejšie a nedávať do seba množstvo liekov. Snažím sa  vyburcovať vlastný organizmus, aby aj on zabojoval. Liečbu choroby často konzultujem okrem lekára aj s mojou manželkou, ktorá má veľmi dobré vedomosti z medicíny. Aj keď je psychológ a logopéd, má aj zdravotnú školu a o medicínu sa aktívne zaujíma. Keby som nebol muzikant, tak by som určite zostal pri farmácii, ku ktorej mám vzťah odmalička.

 

Ako často navštevujete lekáreň? Čo si kupujete najčastejšie?

Lekáreň navštevujem veľmi často, chodím tam „ako na klavír“. Keďže mám dve malé deti, jedného päťročného chlapčeka a deväťročné dievčatko, vždy niečo „nachytajú“ v škôlke a škole, čo potom treba doma liečiť. Samozrejme, najčastejšie sú to problémy s dýchacími cestami, a tak pre deti najčastejšie kupujem nosové kvapky, morskú vodu, lieky proti teplote, vitamín C a sirupy či kvapky proti kašľu. Pre seba najčastejšie kupujem Geriavit ! (smiech)

 

V mladosti ste aktívne hrali hokej. Ešte sa mu občas venujete? Ako trávite voľný čas?

Pred desiatimi  rokmi som si znovu kúpil kompletnú hokejovú výstroj a nové korčule. Tešil som sa, že budem pravidelne hrávať hokej. Párkrát som si bol zahrať s lekármi z Bratislavských Kramárov. Na ľade mi to išlo celkom dobre, korčuľovanie aj technika s hokejkou, len som potreboval pravidelným hraním získať lepšiu „kondičku“. Ale zakrátko sa mi narodilo prvé dieťa, neskôr druhé. A tak mi popri hudbe a koncertoch neostával čas na moje hokejové hobby. Dal som prednosť starostlivosti o deti spolu s mojou manželkou, pretože nie je v živote nič krajšie a cennejšie, ako mať vlastné deti a byť s nimi. Dnes hokej pozerám už len v televízore a vždy si želám, aby naša krajina bola znovu majstrom sveta.

 

Ktoré obdobie v Tublatanke považujete za najkrajšie a aké sú vaše obľúbené hity?

Všetky obdobia v Tublatanke mám v podstate rád a každé má svoju špecifickú atmosféru. Keď sme začínali hrať prvé koncerty v roku 1983, tak som sa tešil, že získavame svojich prvých fanúšikov. Potom v roku 1985 sme vydali svoju prvú gramofónovú LP platňu a ľudia v celom Československu si ju mohli kúpiť. V roku 1989 som chcel pomôcť revolúcii, a tak som požičal svoju hudobnú aparatúru a ozvučil námestie SNP v Bratislave, kde sa striedali všetci rečníci. Bol som rád, že piesne Pravda víťazí a Loď do neznáma rezonovali v týchto revolučných časoch.

V  deväťdesiatych rokoch som sa tešil z demokracie a že sme mohli koncertovať už aj  v západných krajinách. Prvýkrát sme navštívili Rakúsko, Nemecko, Anglicko, Írsko a USA. V roku 1993 sme vydali svoju prvú vianočnú LP platňu Poďme bratia do Betlehema. Fanúšikovia sa tomuto tematickému albumu potešili. Po roku 2000 sme začali veľa koncertovávať v Čechách a získali sme si ďalších prívržencov, tiež ďalšiu generáciu mladých fanúšikov aj na Slovensku. V roku 2010 Tublatanke vyšiel vydarený CD album Svet v ohrození, ktorý bol úspešný a stal sa jedným z mojich najobľúbenejších. A potom už prišla súčasnosť, odohrali sme úspešné  česko-slovenské turné „30 rokov Tublatanky“ a o tri roky neskôr veľké turné „33 Kristových rokov“. Z obidvoch koncertných turné nám vyšiel obrazový záznam na DVD, o ktorý je záujem.

 

Na slovenskej hudobnej scéne pôsobíte už krásnych 35 rokov. Na konte máte množstvo úspešných koncertov, desiatky videoklipov a veľké kvantum “skalných” fanúšikov. V čom spočíva váš úspech? 

Teraz, keď už mám rodinu s dvoma deťmi, mám najväčšiu radosť, keď nakúpim mnoho hračiek pod stromček a vidím to veľké potešenie môjho syna a dcéry, keď ich vybaľujú. A potom sa celé sviatkami s hračkami hrajú. Tieto Vianoce sa všetci tešíme, že s nami budú aj babka a dedko z manželkinej strany, deti ich majú veľmi radi, keďže starí rodičia im venujú vždy veľkú pozornosť a hrajú sa s nimi. Ja osobne sa vždy teším na vianočného kapra a slovenskú kapustnicu, ktorej si nechám urobiť veľký hrniec a jem ju celé vianočné sviatky. Tieto Vianoce sa chystám urobiť tradičný rodinný pivový likér z čierneho piva. Dúfam, že sa mi podarí taký dobrý, ako robieval môj otec.

 

Na ukľudnenie hlasiviek pomôže biele vínko, hovorí Miko Hladký

Kategória:
Miko Hladký a Gladiátor

Na slovenskej hudobnej scéne pôsobíte od roku 1989, čo je úctyhodných 28 rokov. Prezraďte nám svoj recept na úspech. 😊

Najdôležitejšie asi je, že ma to baví. Skladanie pesničiek, práca v štúdiu a, samozrejme, koncertovanie, ma napĺňajú a dodávajú mi veľa sily a zážitkov.

 

Ste typ človeka, ktorý sa pri prvých náznakoch choroby vyberie k lekárovi, alebo dôverujete aj lekárnikom?

Záleží od druhu ochorenia. Keď je to len obyčajná chrípka, tak užívam bežné lieky. Keď ma „prepadne“ niečo neznáme, tak idem radšej k lekárovi, nech mi navrhne liečbu.

 

Aký máte vzťah k lekárnikom? Vyhľadávate ich pomoc často?

Našťastie, vážne choroby ma obchádzajú. Dávam si pozor hlavne na prechladnutie, lebo chorý by som nemohol koncertovať. Ale pri bežných chorobách áno, vyhľadám pomoc lekárnika.

 

Čo hľadáte v lekárni najčastejšie?

Bežné lieky, občas nejaké vitamíny a doplnky výživy.

 

Pomaly prichádza obdobie jesenných chrípok. Čo vám pomáha udržať sa fit v tomto období?

Keďže Gladiátor koncertuje prakticky celý rok, musím si dávať pozor neustále. Ak sa necítim dobre, tak je to veľa vitamínov, či už v ovocí a zelenine, alebo z lekárne.

 

Ako si zvykne spevák chrániť hlasivky, ktoré sú jeho najdôležitejším pracovným nástrojom? Máte nejaký recept, ako sa o ne lepšie starať?

Nestarám sa o ne nejako špeciálne. Nepijem však chladené nápoje, občas na ukľudnenie hlasiviek pomôže biele vínko.

 

Leto je pomaly za nami. Niektorí muzikanti ho trávili na festivaloch a koncertoch. Iní si užívali dovolenkové “ničnerobenie”. Ako to bolo u vás?

V lete mávame najviac koncertov, veľmi sa vždy tešíme aj na rôzne letné akcie. Tak to bolo i tentokrát. Aj po toľkých rokoch nás to strašne baví a dodáva nám to obrovské množstvo energie. Je to pre nás droga. Dovolenkovali sme celá kapela na konci augusta, pomaly sa opäť vraciame na pódiá.

 

O necelé dva roky oslávi kapela Gladiator krásne jubileum. Čo chystáte pre svojich verných fanúšikov? Môžu sa tešiť na nejaké nové pesničky?

Áno. V novembri a decembri vyrážame na akustické turné, popritom budeme skúšať nové piesne. Chceli by sme vydať nový album, keďže to budú už 4 roky odvtedy, ako sme vydali náš posledný.

 

Kde vás môžu vaši fanúšikovia vidieť najbližšie?

Ešte odohráme pár festivalov, v zime sa tešíme na to akustické turné, takže všetkých pozývame 😊

 

Ondrej Kandráč a čo pre neho znamená šťastie

Kategória:
Ondrej Kandráč

Skupina známa pod názvom Kandráčovci je neodmysliteľnou súčasťou pestrého hudobného sveta na Slovensku.

Túto hudobnú formáciu tvoria kmeňoví muzikanti: kontrabasista Martin Leško, akordeonista Milan Maťaš, cimbal, gitara, perkusie – Ľubomír Šebej a líder kapely – huslista a moderátor Ondrej Kandráč. PLUS LEKÁREŇ vám prináša rozhovor s lídrom skupiny, ktorý vám prezradí ako formácia vznikla, ktoré miesto je najlepšie na dovolenku a ako sa udržiavať fit, plný energie a dobrej nálady. V závere rozhovoru vám prezradí krásnu pravdu o tom, čo v živote znamená mať skutočné šťastie.

 

Ako sa „zrodili“ Kandráčovci?

V roku 2003 som začal pracovať ako hudobný redaktor v Slovenskom rozhlase v Košiciach. Vtedajší riaditeľ – Vlado Puchala sa rozhodol, že vznikne hudobné teleso, ktoré bude niesť moje meno. Tak  vznikla Ľudová hudba Ondreja Kandráča. Kedže sa mi po čase zdal tento názov príliš dlhý, skrátil som to na jednoduchší – Kandráčovci.

 

Na svojom konte máte desiatky tisíc predaných CD nosičov a ste aj rekordérmi v počte platinových platní. Povedzte nám, ako chutí úspech? Čo je zdrojom toho vášho?

Klamal by som, ak by som povedal, že to nie je príjemné. Všetko má však svoje plusy, aj mínusy.  Obrovská výhoda je, že úspech prichádzal postupne. Aj v hudbe platí – čím pomalšie stúpaš, tým pomalšie padáš. A čo je zdrojom úspechu? Nuž, tých faktorov je naozaj množstvo – od hudobného nadania, až po veľkú dávku šťastia. Zabudnúť však nemôžem ani na ľudí, ktorí nám od začiatku fandili,  kúpili si naše CD alebo lístok na koncert. Bez nich by sme boli iba „garážovou kapelou“…

 

Čo pripravujete v najbližšom období? Na čo sa môžu tešiť vaši fanúšikovia?

Je to množstvo koncertov po celom Slovensku. A priznám sa, že je toho tak veľa, že si v tejto chvíli  netrúfnem napísať kde presne. Všetko je však na našej internetovej stránke – a sem tam sa na ňu mrknem aj ja, aby som nejaký koncert nezmeškal 😊

 

Ak na dovolenku, tak kam?

Ak Slovensko – tak kraj v Levočských vrchoch. To je miesto, kde dokážem absolútne vypnúť. Veľmi sme si s rodinou obľúbili aj jednu malú rybársku dedinku na ostrove Hvar v Chorvátsku. More však nie je podmienka. Pre mňa je dovolenka a relax všade tam, kde som so svojou manželkou Erikou a našimi dvomi nádhernými deťmi – malou Emkou a Ondríkom.

 

Ako sa udržiavate vo forme? Predsa len odohrať plný energie celý koncert, to nie je len tak.

Možností je veľa. Overené formy relaxu, ktoré využívam aj ja, sú príroda či šport. Veľmi rád však čas od času ochutnám dobré vínko, tradičné slovenské syry, či všelijaké kulinárske dobroty mojej  manželky.

 

Aký je váš vzťah k lekárom a lekárnikom? Necháte si poradiť od lekárnika pri výbere liekov?

Môj vzťah k lekárom a lekárnikom je nadštandardný 😊 Pravda je, že keď idem za nejakým mojím známym lekárom, najprv dlhú dobu „prekecáme“ a až v závere sa ma spýta obligátnu vetu – A čo ti vlastne je? Vtedy sa pozriem na hodinky a spokojne to ukončím – Nič vážne 😊

Veľmi si vážim prácu mnohých lekárnikov. Zopár ich poznám aj u nás v Košiciach. Je fantastické s nimi čokoľvek odkonzultovať. Mnohokrát mi poradili veľmi fundovane. Živo sa pamätám na zápal hlasiviek pred jedným z koncertov – namiešali mi také „fajnotky“ (už ani neviem čo presne), že ma to za pol dňa postavilo na nohy. Hlas som mal mierne chrapľavý, diváci však ocenili môj „rockový sound“ 😊

 

V chladnejšom období si pomáhame vitamínmi, čo pomáha vám v letných mesiacoch udržať sa fit?

Ja som už pred rokmi prišiel na chuť tradičnej fínskej saune. Nevynechám ju ani v letných mesiacoch. V kombinácii so športom a harmonickým životom je to asi to naj, čo môžeme pre naše telo urobiť. Ale aby som nebol príliš oficiálny – raz som sa jedného starého deda na východe pýtal: „Čo robíte, keď máte voľno?“ „Len tak ležím a rozmýšľam synu.“ „A čo robíte, keď nemáte voľno?“ „Len tak ležím.“ 😊

Aby som to skrátil, každý má svoj spôsob relaxácie. Keď mu prospieva, nech ho praktizuje.

 

Čo by ste odkázali našim čitateľom na záver?

Aby sa snažili obklopiť takými osobami a situáciami, ktoré im prinášajú radosť a robia ich šťastnými.  Netreba za tým hľadať nič veľké, často sú to maličkosti, ktoré dokážu zmeniť život. A potom možno prídu na to, na čo som pred istým časom prišiel aj ja. Šťastie je vraj to, keď míňate obchody, lebo všetko máte, obchádzate lekárne, lebo ste zdraví a ponáhľate sa domov, lebo doma vás čakajú.

 

Autor: Mgr. Alexandra Pechová

Dominika Cibulková: Na dovolenkách sa neopaľujem

Kategória:
Dominika Cibulková

Dominika, prezraď nám, ako vyzerá taký tvoj bežný deň, a kde čerpáš novú energiu?

Záleží od toho, aký deň. Počas tréningového dňa mám dopoludnia dva tréningy, jeden tenisový a druhý kondičný. Nasleduje obed a po obede si doprajem malého „šlofíka“. Popoludní mávam ďalší tenisovy tréning a ľahkú “kondičku” buď vo “fitku”, alebo ešte na kurte. Večer mám starostlivosť od môjho fyzioterapeuta a potom už len oddych. Ak mám pol dňa alebo deň voľno, rada trávim chvíle pohody doma s rodinou a kamarátmi, radi si zájdeme na dobrú večeru alebo prechádzku.

 

Ktoré svetové turnaje máš najradšej, a prečo?

Najradšej mám asi Miami. Sympatický mi je aj Roland Garross, pretože je v mojom najmilšom európskom meste, v Paríži. Blízke sú mi aj turnaje, na ktorých som dobre zahrala, takže  sa mi spájajú s príjemnými spomienkami.

 

Máme na Slovensku tenisové talenty? Koho by si medzi nich zaradila?

Na Slovensku máme veľa talentov do 18 rokov. Potom je pre nich trošku ťažšie, aby sa presadili, čo mi je veľmi ľúto. Keď sa pozriem do susedného Česka, majú 10 hráčov v prvej stovke. My môžeme hovoriť o takých stálych dvoch – troch, čo je škoda.

 

Ako je potrebné zmeniť a nastaviť stravu pre dosiahnutie tvojho výkonu?

Spolupracovala som so špecialistom, ktorý sa mi postaral o “jedálniček”. Stanovil čo a kedy mám jesť. Zmenu som cítila hlavne na váhe. Zároveň však musím dodať, že nie som z tých, ktorí by cítili nejaké zmeny na výkone.

 

Rozmýšľala si už, čo budeš robiť po ukončení tenisovej kariéry? Tenisovú trénerku, módnu návrhárku, alebo niečo úplne iné?

Hmmm, keď skončím, tak si chcem dať pár mesiacov voľna, užiť si. Potom sa veľmi teším na rolu matky. Nehovorím, že budem do konca života už na materskej, ale určite plánujeme s Michalom mať rodinu, chceli by sme dve deti. Tak uvidíme, ako sa nám to podarí.

 

Ako by si zhodnotila tvoju pokožku, opáliš sa rýchlo a bronz ti dlho vydrží, alebo si skôr typ, ktorý ešte dlho zápasí s červeným odtieňom?

Tým, že som počas roka veľmi veľa na slnku, keďže väčšinu času trávime na kurtoch v teplých krajinách, som opálená celoročne. Ale musím sa priznať, že ak sa hrá niekde halový turnaj a ja nie som dlhšie ako týždeň na slnku, veľmi rýchlo vyblednem. Nikdy však nezápasím so začervenaním alebo s tým, že by som sa spálila, lebo sa natieram opaľovacími krémami. V žiadnom prípade nie som typ človeka, čo sa opaľuje. Ani na dovolenke. Preferujem oddych na lehátku, ale v tieni 😊

 

A vždy to bolo tak?

Už od mala ma moja mamina učila starať sa o pleť a pokožku, takže sa krémujem ostošesť 😊 Priznám sa, že dávno predtým, ako som sa stala ambasádorkou značky Daylong, som používala tieto krémy počas tréningov na kurtoch, pretože sú to jediné prípravky, ktoré mi nestekali pri potení a neštípali ma z nich oči. Používam Daylong s faktorom SPF 30.

 

Ak sa máš zastaviť v lekárni, podľa čoho si ju vyberáš?

Pravdupovediac, ja som asi taký klasický konzument. Vyberám si podľa toho, čo je najbližšie. Určite sa však radšej vydám do peknej lekárne, ktorá dobre vyzerá nielen zvonku, ale aj zvnútra. Pod naším domom máme obľúbenú lekáreň, do ktorej chodíme pravidelne. Personál nás už pozná, máme vybudovanú vzájomnú dôveru, vždy dobre poradia.

 

Čo by si odporučila našim čitateľom pre udržanie dobrej kondície a pevného zdravia?

Určite športovať. Nehovorím, že vrcholovo, ale šport rozhodne. Neskutočne pomáha na to, aby človek mal chuť do ostatných vecí. Vytvorí si endorfíny a hneď sa cíti omnoho lepšie.