Srdce je až na prvom mieste

Máj je mesiacom lásky a láska je podľa našich predstáv odjakživa vždy v našom srdci. Je teda prirodzené, že tomuto dôležitému orgánu sa budeme v tomto vydaní s láskou venovať aj my.

Srdce je dutý svalový orgán veľký približne ako ľudská päsť. Meria asi 14 cm, u mužov váži približne 340 g, u žien o čosi menej. Funguje ako pumpa, ktorá prečerpáva krv a rozvádza živiny do tela a odvádza nepotrebné látky. Má dve predsiene a dve komory. Pravá strana srdca dostáva odkysličenú krv z tela a prepravuje ju do pľúc, ľavá strana srdca rozvádza okysličenú krv do celého tela. Dokáže pracovať bez prestávky 24 hodín denne po celý život. Srdce sa pritom stiahne asi 100 000 krát denne a každý deň prečerpá viac ako 7000 litrov krvi. Minútový srdcový objem sa však môže zvýšiť podľa potrieb organizmu, napríklad pri fyzickej aktivite, ale aj po požití potravy. Naše srdce za celý život vykoná viac ako 2,5 miliardy úderov.

Kardiovaskulárne ochorenia, teda ochorenia srdca a ciev, sú v súčasnosti najväčšou hrozbou v úmrtnosti a chorobnosti nielen na Slovensku, ale i na celom svete.

Z celkového počtu úmrtí na srdcovocievne ochorenia je hlavnou príčinou v 60-tich % ochorenie koronárnych tepien a v 25-tich % akútny infarkt myokardu. Tieto ochorenia sú u nás na prvom mieste s 20 % príčinou invalidizácie. Medzi príčinami hospitalizácie u mužov sú tieto ochorenia na prvom mieste a posúvajú sa do stále nižších vekových skupín.

Pojem srdcovocievne ochorenia sa používa ako spoločný názov pre choroby, ktorých príčinou je hromadenie usadenín v cievach, čím sa steny ciev stenčujú a strácajú svoju ohybnosť, zužuje sa ich priesvit, a to bráni správnemu prúdeniu krvi k orgánom a tkanivám. Iné typy ochorení srdca môžu byť spôsobené zápalom, nepravidelným srdcovým rytmom, vrodenými poruchami srdca, či poškodením srdcových chlopní. Riziko pre pacienta neprinášajú len ochorenia samotné, ale aj ich komplikácie, napríklad srdcový infarkt či cievna mozgová príhoda ako dôsledok aterosklerózy, zlyhávanie srdca ako dôsledok koronárnej choroby srdca a podobne.

Rizikové faktory

Na vznik ochorení srdca vplývajú rôzne rizikové faktory. Niektoré ovplyvniť nemôžeme, ale veľa z nich dokážeme upraviť, a tým znížiť riziko ochorenia nášho srdca. Jedným z rizikových faktorov je vek. S pribúdaním rokov starne aj srdce a cievy a tak sa aj tieto orgány chorobne menia. Dôležitým rizikovým faktorom je aj pohlavie. Muži majú vyššie riziko ochorení srdca ako ženy, ale po prechode sa riziko zvyšuje aj u žien. Ďalej sú rizikom dedičnosť a rodinná anamnéza. Pri častom výskyte srdcových chorôb v rodine je vyššie riziko vzniku týchto ochorení aj u pokrvných príbuzných. Jednoznačnými rizikovými faktormi s výrazným vplyvom na kardiovaskulárny aparát sú fajčenie, alkohol a drogy. Rovnako vysoké riziko prináša nesprávne  stravovanie – strava bohatá na tuky, soľ a cholesterol. Neliečený vysoký krvný tlak – poškodzuje krvné cievy i srdce, vysoká hladina cholesterolu v krvi, cukrovka, obezita a nedostatok fyzickej aktivity. A treba myslieť aj na nedostatočnú hygienu, ktorá prináša vyššie riziko vírusových i bakteriálnych infekcií, ktoré môžu napadnúť aj srdce, najmä ak už je oslabené nejakým ochorením alebo inými rizikovými faktormi. Samozrejmosťou by malo byť časté umývanie rúk, ale nezabúdať ani na ústnu hygienu, keďže infekcie v ústach môžu tiež napadnúť aj srdce.

Prevencia

Je všeobecne známe a vedecky dokázané, že životný štýl výrazne ovplyvňuje zdravie srdca. Správnou životosprávou je možné niektorým ochoreniam predchádzať, pri iných je zase možné zmenou životného štýlu podporiť úspešnosť liečby. Stačí mať pevnú vôľu. Tá nám dokáže nielen upevniť naše kardiovaskulárne zdravie, ale aj predĺžiť život.

Čo by sme mali urobiť?

Ihneď prestať fajčiť, nielen znížiť počet cigariet denne! Nepodceňovať nebezpečenstvo príjmu alkoholu! Mali by sme si kontrolovať tlak krvi, ideálna hodnota je 120/80 mmHg. Výhodné je mať tlakomer aj doma. Vhodná je aj kontrola hladiny cholesterolu. Hladina „zlého“ LDL cholesterolu u zdravého človeka by nemala presiahnuť 3,4 mmol/l. Pokiaľ však už trpíte srdcovocievnym ochorením alebo máte viaceré rizikové faktory v osobnej anamnéze, cieľová hladina by mala byť nižšia ako 2,6 mmol/l. Treba sa dať do pohybu! Fyzická aktivita má pomáha dosiahnuť a udržať správnu telesnú hmotnosť, kontrolovať diabetes, cholesterol i vysoký krvný tlak. Zdravie je aj v hrnci a na tanieri! Do jedálnička zaradiť čo najviac ovocia, zeleniny a celozrnných potravín a naopak, znížiť príjem tukov a soli. Raz alebo dvakrát týždenne si dať ryby, vhodné je aj chudé mäso a nízkotučné mliečne výrobky. Na prvom mieste by mali byť potraviny, ktoré obsahujú veľa vitamínov, minerálnych látok a vlákniny, no zároveň nie sú kalorické. Nezabúdame ani na udržiavanie telesnej hmotnosti: Ľudia s nadváhou majú vyššie riziko ochorení srdca. Schudnúť by rozhodne mali muži, ktorí majú obvod pása nad 101 cm a ženy s obvodom pása nad 88 cm, keďže práve u nich je riziko ochorenia srdca najvyššie. Aj eliminácia stresu je na mieste. Pomôcť môžu rôzne techniky, napríklad hlboké dýchanie, relaxácia svalov, či meditácia. Alebo venovanie sa svojim koníčkom. Nezabúdať ani na dodržiavanie hygieny. Treba si pravidelne a často umývať ruky a vyhýbať sa kontaktu s chorými ľuďmi. Taktiež dbať na ústnu hygienu a pri čistení zubov používať nielen kefku, ale aj zubnú niť.

MUDr. Miloš BUBÁN
internista-gastroenterológ

Späť na zoznam