Igor Timko: „No Name je super partia, ktorá miluje život a hudbu.“
[dropcap]H[/dropcap]udobnú skupinu No Name netreba špeciálne predstavovať. Dynamická, usmiata, priateľská partia chalanov z východu, ktorej základom sú bratia Timkovci – Igor, Ivan a Dušan. Momentálne žne No Name úspechy nielen na Slovensku, ale aj v susednom Česku, kde majú silnú základňu fanúšikov. Kapele sa darí – chlapci pripravujú nový album, veľké turné a oslavu 20.-tych narodenín skupiny. Pri tejto príležitosti si zaspomínal na začiatky hudobnej kariéry skupiny jej charizmatický líder a spevák IGOR TIMKO, ktorý nám porozprával nielen o úspechoch, ale aj o ťažkých začiatkoch kapely. Po dvadsiatich rokoch na slovenskej scéne však tvrdí, že to všetko stálo za to!
Igor, poďme priamo k veci a prezraďte nám, čo sa momentálne deje v živote No Name. Na čom teraz pracujete?
Chystáme nový album, ktorý vyjde na jeseň tohto roka. Je to náš autorský počin po takmer štyroch rokoch, takže si jeho nahrávanie užívame.
Na vašom webe sa môžu fanúšikovia dozvedieť, že väčšinu koncertov hráte v Českej republike. Vlastne, často sa o vás hovorí, že aj keď na Slovensku ste veľmi obľúbení, v Čechách máte ešte o niečo väčšiu základňu fanúšikov. Tak sa teda pýtam vašimi slovami: „Čím to je?“ ?
Je to veľmi jednoduché. To, čo sa stalo nám, sa stane každej slovenskej kapele, ktorá sa u našich západných susedov presadí. Dávno pradávno nám to predpovedal Jožo Ráž. Skrátka, v Českej republike žije dvakrát viac ľudí, preto tam hrávame raz toľko ako u nás doma. Dobrá správa je, že naši doma na nás nezabúdajú, práve naopak, po mnohoročných skúsenostiach slovenskí organizátori už vedia, že ak chcú mať NO NAME na svojom festivale alebo inej akcii, tak si nás bežne rezervujú rok a pol vopred. Je to lichotivé byť takto na roztrhanie ?
Na pódiu, ale aj v zákulisí z vás neustále srší pozitívna energia, vtipné bonmoty, ale aj skromnosť. Rovnaký pocit mám z celej kapely a myslím, že sa nemýlim. Ako by ste však charakterizovali vy? Kto sa skrýva za No Name?
No Name je super partia, ktorá miluje život a hudbu. A tým, že každý z nás vníma hudbu po svojom, vytvárame syntézu, ktorá je jedinečná.
Je o vás známe, že ste „rodinná“ kapela. Vidíte sa na pódiu, na cestách, určite aj v súkromí… Prepukne u vás sem-tam ponorková choroba? Ako riešite prípadné konflikty?
Konflikty by som to nenazval, skôr ide o konfrontácie. Tie, ktoré mávame medzi sebou, sú výhradne pracovného charakteru, čo znamená, že zakaždým, keď vzbĺknu vášne, sa bavíme iba o kapele. Keďže si peniaze delíme rovnakým dielom všetci šiesti, je jasné, že sme eliminovali najväčie riziko, kvôli ktorému sa kapely rozpadávajú, takže názorové strety áno, ale v prospech celého fungovania. My bratia máme medzi sebou nepísané pravidlo, že súkromie a rodinná situácia každého z nás je výsostne intímnou záležitosťou, a preto si ako rodiny udržiavame voči sebe rešpekt a zdravý odstup.
Kapela je naozaj vyťažená a „vybookovaná“ na mesiace dopredu. Voľného času je asi málo. Ako ho trávite, keď práve nie ste na pódiu?
Igor: Popri kapele mám viacero aktivít. Učím na štátnom Konzervatóriu v Košiciach, zároveň študujem na Akadémii Umení v Banskej Bystrici, pre českú sieť Hitrádio moderujem tretí rok celonárodnú Hitparádu a v divadle v rodných Košiciach hrám v muzikáli Móric Beňovský, takže všetok voľný čas potom venujem deťom a manželke.
Roman (sólová gitara) má na starosti v kapele financie, okrem toho študuje Ekonomickú Unierzitu v Košiciach, je otcom 9-ročnej Veroniky, miluje ľadový hokej a dobré víno.
Ivan (bicie) je čerstvým otcom syna Leonarda, tiež miluje ľadový hokej a ak mu zvýši čas, tak športuje – obľubuje najmä beh.
Dušan (gitara) je jediný slobodný a zatiaľ bezdetný člen kapely. Miluje futbal a ľadový hokej, kde s Romanom a Ivanom formujú útok. Je odborníkom na hokejové a futbalové dianie vo svete!!! Ak si chcete staviť, choďte za ním.
Zoli (klávesy) miluje vodu, pláva kde sa dá, kedy sa dá… Je otcom dvoch synov Adama a Zoliho. Okrem kapely spolu učíme spievať mladých adeptov herectva.
Viliam (basová gitara) je odborníkom na všetko ? Šport mu nič nehovorí, ale miluje prírodu, sleduje hubárske správy a má rád kvalitný alkohol. Študuje Ekonomickú Univerzitu v Košiciach a má syna Viliama.
Igor, ste autorom väčšiny vašich textov. Kde beriete inšpiráciu? Ako vzniká text dobrého hitu?
Či bude pesnička hitom, to záleží od mnohých vecí. Ja tvrdím, že dobrá pieseň musí niečím vyrušiť, konfrontovať. Ak pieseň v rádiu prejde bez toho, aby ju človek zaregistroval, je to pieseň, ktorá akoby nežila. Je to ako osud človeka, ktorý nevie, prečo vlastne žije.
Na hudobnej scéne ste už nejaký ten rôčik a na konte máte množstvo albumov, hitov, úspechov. Ktorá vaša pieseň je naozaj vašou srdcovkou?
Štandardne hrávame hodinový program, kde sú tie najväčšie „pecky“ od Žíl až po Čím to je, prípadne už aj naša nová pieseň Povedz mi. To sú piesne, ktoré nás sprevádzajú a ktoré budeme hrávať do konca života. Samozrejme, sme radi, že ich máme. Čo by za to dali iní…
Za svoju kariéru ste spolupracovali s mnohými slovenskými aj českými interpretmi. Ktorá spolupráca vám utkvela v pamäti najviac? Prečo je tomu tak?
Zakaždým, keď sa stretnete s niekým, kto niečo vo svojej brandži dokázal, máte sa čo od dotyčného naučiť. Naše prvé veľké turné sme sprevádzali kapelu Elán, to bola škola za všetky prachy. Neskôr nasledovala výmena sympatií s Luckou Bílou, s chalanmi z Chinaski… Občas si napíšeme uznanlivú sms-ku aj s Jarkom Nohavicom. Je skvelé zistiť, že naše idoly sú dnes našimi kolegami.
Budúci rok budete oslavovať 20. narodeniny No Name, čo je obrovský úspech. Chystáte pri tejto príležitosti niečo špeciálne?
Áno, okrem vydania platne, ktorá vychádza na jeseň 2015 a bude sa volať S Láskou, bude nasledovať prvá časť turné S Láskou No Name tour 2016, ktorá sa odohrá na jar 2016. Celých dvadsať rokov kapely vyvrcholí v pražskej O2 aréne koncertom No Name S Láskou tour „20“. Termín je už daný a koncert sa odohrá 24. novembra 2016.
V súčasnosti nie je veľmi jednoduché preraziť a udržať sa na slovenskej hudobnej scéne. Čo by ste odkázali svojim kolegom, ktorí sa snažia o dosiahnutie takých mét, ako vy?
Nesmú sa nikdy uspokojiť. Ak máte za sebou koncert v O2 aréne, musíte ísť ďalej. Ak máte za sebou Zlatého Slávika, znova musíte ísť ďalej. Skôr či neškôr zistítie, že sa nič nedeje. V hudbe musíte stále pozerať dopredu. Ak vydáte skvelý album, hneď sa snažte pozerať na to, s čím prídete nabudúce. Je to neľahký chlebík, ale poslucháči a fanúšikovia nám dovolili živiť sa hudbou, preto si zaslúžia, aby „ich“ kapela bojovala o priazeň ľudí, ktorí ich stvorili. A čo by som teda odkázal kolegom? Napriek tomu, že sa mnohé slovenské rádiá dnes stavajú k pôvodnej hudbe viac macošsky ako matersky, dá sa presadiť. Sú iné kanály ako len rádia. Nezabúdajme na starú pravdu, že to, čo je skutočne dobré, to sa vždy presadí!
Ako si spomínate na začiatky vašej kariéry? Čo vidíte, keď sa po takmer dvadsiatich rokoch obzriete späť?
Kopec odrobenej práce, milión precestovaných kilometrov, sebazaprenie, úspech, zábavu, kontakty, zážitky… Celé to stojí za to!
Ako vlastne vznikla tá myšlienka založiť kapelu, ktorej gro tvoria bratia Timkovci?
Jednoducho, dokonca povedal by som, že až pragmaticky. Nemali sme čo do úst. Otca vyhodili z práce, mamka v školstve a štyri hladné krky doma. Začali sme hrať – po vzore nášho otca – svadby a zábavy, a po štyroch rokoch sme otcovi oznámili, že to chceme skúsiť vlastnou cestou. Rodičia nám za posledné peniaze kúpili prvé profi nástroje a na profi súpravu bicích sa Ivanovi vzala pôžička 100.000 slovenských korún. Neuveriteľná odvaha našich rodičov! Splácali to roky rokúce… Jednoducho, vsadili na jednu kartu, na svojich štyroch synov a dnes to vyzerá tak, že im to vyšlo.
Na cestách musí byť vždy „kopec srandy“ a zážitkov. Šesť chalanov v kapele sa vie určite poriadne zabaviť. Aká vtipná príhoda vám utkvela v pamäti?
Všetky a žiadna. Sú to väčšinou situačné príhody a také zážitky sa ťažko sprostredkúvajú dodatočne. Pozývam vás do auta, dáme si spolu cestu napríklad Košice – Praha a uvidíte, prečo sme aj po tých rokoch stále skvelá partia ?
Igor, ako líder kapely a hlavný spevák máte hlasivky určite výrazne namáhané. Zvyknete sa o ne preventívne starať nejakými produktmi alebo máte radšej babské recepty?
Sú to cukríkové doplnky, ktoré mi chutia a po ktorých cítim úľavu, napríklad šalviové pastilky, ale dopujem sa aj inými podpornými látkami, ako hliva ustricová. Snažím sa zaujímať o veci, ktoré sú v ponuke.
Zvyknete teda navštevovať lekárne často? Chodíte si po radu k lekárnikovi?
V bytovom dome, kde bývame, máme lekáreň a som jej verný. Jej majiteľka je skvelá ženská. Zdravím madam Gildeinovú!
A aký postup preferujete, keď ste chorý? Je to tak, že najskôr idem do lekárne a až keď je zle, idem k lekárovi? ?
Asi tak. Samozrejme, že keď ide do tuhého, snažím sa nič nepodceniť, ale preferujem radšej prevenciu a keď sa dá, tak do seba hádžem cesnak, zázvorový čaj, ovocie, atď.
Na záver nám prezraďte, či je vo vašom kolektíve nejaký „hypochonder“, na ktorého sa vždy všetko nalepí a naopak, či je niektorý z vás taký „kapelový lekár“, ktorý vie vždy poradiť 🙂
Ježiši, to ste trafili klinec po hlavičke! Nechcem ho ale menovať, bolo by možné, že prídeme o zvukára ?
Spracovala: Mgr. Ivana Murínová
Publikované v odborno-informačnom mesačníku Lekárnik 6/2015, strana 69 – 71, rubrika: Rozhovor