PharmDr. Kamila Chomaničová, farmaceutka a športovkyňa

Farmaceutka a športovkyňa telom aj dušou. PharmDr. Kamila Chomaničová pochádza z obce Kolonica na východnom Slovensku. Vyštudovala farmáciu na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde od septembra nastupuje do 3. ročníka dennej formy doktorandského štúdia. Popri štúdiu sa súťažne venuje aj towerrunningu, t. j. behu do schodov. Stretli sme sa dopoludnia a predtým už stihla vybehnúť 150 poschodí. O tom, ako sa dostala k takémuto koníčku, ale aj o tom, čo ju baví na farmácii, sme sa jej opýtali v rozhovore.

 

Čo vás motivovalo k tomu, aby ste sa stali farmaceutkou a prečo ste sa rozhodli pre doktorandské štúdium?

Medzi moje najobľúbenejšie predmety na gymnáziu patrila chémia a telesná výchova. Vedela som, že sa chcem pohybovať v týchto sférach, a teda je pravda, že som premýšľala aj o štúdiu telesnej výchovy a športu, no rodičia ma odhovorili. Na Slovensku je ťažké uživiť sa športom, takže voľba podania prihlášky bola jasná – farmaceutická fakulta.

Popri magisterskom štúdiu som sa okrem športových aktivít dostala aj k antidopingu a zistila som, že práve tu sa prelínajú moje oblasti záujmu, ktorým sa chcem venovať aj naďalej.

 

V akej kondícii je podľa vás slovenské lekárenstvo? Čo by sa malo zmeniť?

Myslím, že kondícia slovenského lekárenstva sa po implementácii elektronického zdravotníctva neustále zlepšuje. Aj keď z hľadiska úspešnosti implementácie elektronického zdravotníctva Slovensko nedosahuje európsky priemer, podstatné je, že sa lekárnikom do určitej miery uľahčila práca. Ja osobne až tak veľa skúseností s prácou v lekárni nemám, návrhy zmien preto nechám na kompetentných.

 

Popri doktorandskom štúdiu spolupracujete aj so Slovenskou antidopingovou agentúrou a v minulom roku ste boli aj na stáži v antidopingovom laboratóriu v Barcelone. Čo konkrétne skúmate?

Počas VŠ som si urobila kurz antidopingového komisára, kde som sa dozvedela, ako fungujú kontroly športovcov, čo je Zoznam zakázaných látok a podobne. Vtedy ma táto oblasť zaujala, a preto som sa dala na doktorandské štúdium, počas ktorého som absolvovala stáž. Naučila som sa tam aké analytické metódy a prístroje sa používajú pri testovaní biologických vzoriek pre jednotlivé skupiny zakázaných látok. Chcela som to prepojiť s mojou dizertačnou prácou, ktorá je zameraná na liečivá zlyhávajúceho srdca. Konkrétne som študovala trimetazidín, antianginózne liečivo, ktoré okrem toho že je v športe zakázané, od roku 2016 bolo Európskou kardiologickou spoločnosťou zaradené aj do guidelinov pre terapiu chronického srdcového zlyhávania. Pomocou metódy ultravysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie v spojení s tandemovou hmotnostnou spektrometriou (UHPLC-MS/MS) som študovala jednotlivé metabolity i eliminačný profil trimetazidínu zo vzoriek moču zdravých dobrovoľníkov.

 

Aké sú znalosti farmaceutov v oblasti Stimulanciá ako liečivá zakázané v športe a prečo je dobré vzdelávať sa v tejto téme? V čom môže lekárnik poradiť vrcholovým športovcom?

Veľa farmaceutov ani netuší o Zozname zakázaných látok, a preto nevedia, aké skupiny látok/liečiv môžu byť pre športovcov zakázané. Verím však, že sa to čoskoro zmení a v spolupráci so Slovenskou antidopingovou agentúrou sa povedomie o anidopingu zvýši aj medzi farmaceutmi. Záujem o vzdelávanie v tejto oblasti zo strany farmaceutov určite je. Cítim to od mnohých kamarátov lekárnikov a lekárničiek, ktorí sa ma pri tejto téme vypytujú, čo je a čo už nie pre športovcov „doping”. Práve lekárnik totiž môže športovcovi poradiť, prípadne ho upozorniť na liečivá / lieky, ktoré sú zakázané počas a / alebo mimo súťaže, aj na to, aké formy podania sú pri určitých liečivách povolené/zakázané.

 

Chystáte so Slovenskou antidopingovou agentúrou konkrétne kroky na zvýšenie povedomia farmaceutov o dopingu?

Veľmi radi by sme edukáciu o zakázaných látkach v športe zapojili do celoživotného vzdelávania farmaceutov. Rovnako aj v rámci špecializačného štúdia v lekárenstve by sme chceli priniesť prednášku o antidopingu a postavení farmaceuta v tejto oblasti. Avšak toto sú zatiaľ len plány, ktoré sme ešte nekonzultovali s kompetentnými.

 

Vo svojom voľnom čase sa venujete zaujímavému športu – towerrunningu. Čím sa udržujete v kondícii?

V prvom rade sa snažím jesť veľa ovocia a zeleniny, piť dostatok tekutín, a tiež kvalitne regenerovať aspoň 7 – 8 hodinovým spánkom. Na zníženie únavy a posilnenie imunity užívam v hlavnom tréningovom období a najmä počas zimných mesiacov vitamín C značky PLUS lekáreň, ktorý prispieva k správnej tvorbe kolagénu a zvyšuje vstrebávanie železa. Na posilnenie imunitného systému sa v zimných mesiacoch snažím dopĺňať aj vitamín D.

Pri zvýšenej fyzickej zaťaží užívam ako prevenciu vzniku svalových kŕčov organické soli horčíka, zväčša vo forme kombinovaných doplnkov spolu s vitamínom B6. Obľúbila som si preto Magnézium značky PLUS LEKÁREŇ. Jeho zloženie prispieva k správnemu fungovaniu nervového systému, látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie a tvorbe červených krviniek. Z doplnkov výživy užívam preventívne i kĺbovú výživu a po silových tréningoch dopĺňam aj srvátkový proteín vyrobený na Slovensku.

 

Ako ste sa dostali k towerrunningu?

K towerrunningu som sa dostala v podstate náhodne. Bolo to v roku 2014, keď sa ma kamarát pýtal, či by som si nechcela skúsiť beh na UFO (most SNP), že on sa tam chystá. Keďže som za každú srandu, skúsila som to. A veru oplatilo sa.

 

V towerrunningu ste päťnásobnou majsterkou Slovenska. Podarilo sa vám vybehnúť aj na najznámejšie budovy sveta ako Empire State Building, Eiffelovu vežu či druhú najvyššiu budovu na svete – Shanghai tower. Čo je na behu do schodov najnáročnejšie?

Každé preteky v towerrunningu sú iné. Vždy je to iný počet poschodí, schodov, iný sklon schodiska, nábeh pred schodiskom, výška schodov a v neposlednom rade i forma a výška zábradlia. Jednotlivé preteky jednoducho nemožno porovnávať, ako je to napr. pri pretekoch na atletickom štadióne. Za najnáročnejšie považujem rozloženie síl a odhadnutie tempa, ktoré by sa dalo udržať počas celých pretekov. Na schodoch sa totiž nohy unavia omnoho skôr v porovnaní s klasickým behom.

 

Ako vyzerá vaša príprava pred pretekmi?

Príprava závisí od toho, aká vysoká budova ma čaká v najbližších pretekoch. Ak je to tzv. šprint do cca 30 poschodí, prispôsobím tomu aj tréning. Minimálne dvakrát do týždňa je to samotný tréning na schodoch, raz sú to kratšie intervaly na atletickej dráhe, silový tréning v posilňovni, aj kratší beh, cca 5 kilometrov. V rámci aktívnej regenerácie jazdím aj na bicykli a občas aj plávam. Ak sa ale pripravujem na preteky vo vyšších budovách, netrénujem tak intenzívne, no zameriavam sa na nabehanie väčšieho počtu poschodí aj kilometrov, aby som zlepšovala vytrvalosť.

 

V minulosti ste okúsili aj iné športy. Čo všetko ste robili?

Mám troch bratov, takže som začínala futbalom. Následne to bola cyklistika, kde som v rámci školských majstrovstiev SR vyhrala v roku 2011 prvé miesto. V zime som aktívne hrávala aj stolný tenis a po ukončení umeleckej školy som sa cca 3 roky venovala športovému šermu. Behávať som začala asi v 17-tich rokoch.

 

Spracoval: Mgr. Ján Zošák