Juraj „Šoko“ Tabaček: Môj šport je chalupárčenie

Juraj Šoko Tabaček, Juraj „Šoko“ Tabaček: Môj šport je chalupárčenie

Komik a standupista Juraj „Šoko“ Tabaček sa dostal do povedomia verejnosti najmä svojou rolou v Hornej Dolnej. Pre mnohých je však známy svojimi šušlavými stand-up vystúpeniami, ale aj ako improvizátor v zoskupení 3T. Ako sa vlastne dostal k tomu, že sa bude venovať práve stand-upu a čomu sa venuje vo voľnom čase, ale aj to, prečo nedokázal vyjsť po schodoch, sme zisťovali pre čitateľov letáku Plus Lekárne.

 

Ako ste sa dostali k stand-upu?

Autom. Ale nie, ja už 13 rokov hrám v zoskupení 3 T – 3 Tvorivé tvory. Sme traja chalani. 3T vzniklo v Žiline v bábkovom divadle, teraz ale už hrávame v mestskom divadle. Je to improvizačné predstavenie, ktoré je vždy nové, iné. Na základe tohto sme sa dostali aj do bratislavského Nu spiritu, priestoru, kde okrem iného vznikli aj Silné reči, teda stand-up. Tam nás uvidel Jano Gordulič, ktorý bol už vtedy zakladajúcim členom tejto skupiny. Oslovil ma, či by som to neskúsil. Najskôr som si myslel, že stand-up je akoby taký pokleslý žáner a že sa mu nechcem venovať. Neskôr som si uvedomil, že to tak vôbec nie je.

Prvý stand-up celkom dobre dopadol, už vtedy som mal vybratú tú šušlavú postavičku, ktorú používam. Tak som dal jeden stand-up a bol som celkom spokojný, že na ten prvýkrát celkom fajn. Ale Jano prišiel za mnou a hovorí, že keďže som špeciálny hosť večera, tak by bolo vhodné, keby som dal vystúpenie dvakrát. Vtedy som mal pocit, že som zožral všetku múdrosť a som absolútne zorientovaný. Výsledkom bolo totálne faux-pas a že to nevyšlo tak,  ako malo. Čo bolo veľmi dobre, že sa mi to stalo. Bol som prefackaný a musel som si uvedomiť, že je to naozaj vec, ktorá potrebuje istý typ prístupu, prípravu atď. Ja si stand-up nepíšem, je to improvizácia. Mám vymyslený charakter, okolnosti a aj  to, ako to skončí. A na konci by mal byť potlesk, čo nie je vždy pravda.

 

Máte pripravené aj iné charaktery?

Do budúcna, ak sa to podarí, lebo pokusov už bolo niekoľko, by to mal byť práve Juraj Tabaček, človek, ktorý nešušle a ktorý rozpráva za seba. To, že som si vybral postavičku, je taký akoby ochranný postoj. Človek sa scudzí a tým pádom má takú nárazníkovú zónu. Väčšina standupistov ide za seba. Stand-up nie je jediná vec, ktorej sa venujem a nemám na ňu až tak veľa času, tak skôr čerpám z toho, čo už mám.

 

Vo vašej profesii je dôležitý hlas, máte nejaké recepty proti zachripnutiu či problémom s hlasivkami?

Ja pre hlas nerobím nič, aby som ho udržiaval. Ale je pravda, že je dôležité, aby herca, keď vyjde na javisko, bolo zreteľne počuť a rozumieť. Aby dokázal dlho rozprávať. To, že niekto kričí, nemusí znamenať, že je to zrozumiteľné, ale to už sú roky praxe. Je to tréning.

 

Keď sa stane, že náhodou ochoriete, idete k lekárovi alebo zavítate do lekárne, či si pomôžete sám?

Vo väčšine prípadov sa snažím pomôcť si sám, keď sú to príznaky, ktoré viem odčítať. Mám na sebe dlhodobo odsledované, že nepomôže nič iné ako oddych a musím na 3 dni vypnúť. Ale keď je niečo, čo vyzerá komplikovanejšie, alebo to neviem odhadnúť, tak lekár a na základe toho navštevujem lekáreň.

 

Udržujete sa nejak v kondícií? Venujete sa niečomu inému?

Veľmi rád by som povedal, že áno, ale nie je veľa času. Mám dve deti, syn ktorý má 7 rokov, rád bicykluje, takže ak je to len trochu možné, tak ideme spolu. Čo sa týka športu, tak môj šport je chalupárčenie, lebo keď prídeme na chalupu, tak tam čokoľvek, čo trčí zo zeme, zaváňa prácou. To je istý typ tréningu. V poslednej dobe, keďže som mal problémy s  chrbticou, lebo veľa cestujem v aute, som začal cvičiť s fyzioterapeutkou, ktorá mi pomáha dávať držanie tela do pôvodného stavu. Už sa cítim oveľa lepšie. Keď mi prechladli kríže, tak som nevedel vyjsť po schodoch. Chodím tiež raz za čas na masáže.