Usmievavý slovenský moderátor Telerána v televízii Markíza a rozhlasovej stanice Europa 2 Roman Juraško sa s nami rozprával o svojej práci, ale aj o tom, ako sa o seba stará.
[dropcap]R[/dropcap]omana Juraška som navštívila v rádiu Europa 2, kde som mala možnosť počas vysielania relácie MaXXimum muziky vidieť, čo všetko si taká práca rozhlasového moderátora vyžaduje. Roman moderoval, dvíhal telefóny, keď mu volali súťažiaci, zaraďoval hudobné hity, zvučky, čítal dopravný servis…, a to som určite nezmienila všetko. Čo sa mi však páčilo bolo, že sa stále usmieval a jeho pozitívna energia sa šírila celým štúdiom. Vedeli ste, že jeho detským snom vôbec nebolo pracovať v médiách?
Roman, od siedmich rokov si chcel byť právnikom, právo si aj vyštudoval, rok si v tejto oblasti pôsobil. Potom však prišiel rázny skok do neznáma a rozhodol si sa pre masmédiá. Prečo?
Ja by som strašne rád povedal, že som celý život chcel byť v mediálnej brandži, ale v mojom prípade to tak nebolo, skôr som chcel byť celý život právnikom.
Keď televízia Markíza pred desiatimi rokmi robila konkurzy na moderátorov a redaktorov, zo srandy som išiel vyskúšať, či by som nebol v médiách niečo platný a na moje veľké prekvapenie, ale aj potešenie ma napriek veľkej konkurencii vzali. A odvtedy som zostal.
A k právu ťa to už neláka späť?
Stále nad touto pracovnou variantou rozmýšľam, ale momentálne sú mojou prioritou médiá. Keď chceš niečo robiť fundovaným spôsobom, tak sa tomu musíš venovať naplno a byť dobrým právnikom znamená permanentne na sebe pracovať. Právo teda zatiaľ čaká.
V Teleráne pôsobíš už desať rokov, vysielať sa začína o šiestej a končí o pol deviatej. Ako vyzerá tvoja životospráva? Raňajkuješ vôbec?
Keď idem do Telerána, ráno po zobudení nič nejem, ale začal som teraz piť nápoj zo zeleného jačmeňa a prekvapivo mi chutí. Raňajkujem až v Teleráne okolo pol deviatej, obed si dám okolo pol dvanástej, keď prídem do rádia a doma zase niečo zjem. Je to so mnou zlé, lebo niekedy jem o desiatej, inokedy o polnoci, ako kedy, ako stíham a ako som hladný.
Moja životospráva je dosť chaotická a telo občas nevie, či má spať, alebo byť hore, lebo niekedy vstávam ráno o štvrtej a inokedy zas môžem spať do desiatej. Keď idem ráno do televízie, vstávam okolo tej štvrtej, ale spať idem až okolo jednej, takže spím nejaké tri hodiny. A aj keď niekedy spím osem hodín, často sa stáva, že som zbitý ako keby ma niekto celú noc mlátil kladivom.
Čo sa týka pravidelného stravovania a spánku, nemôžeš byť pozitívnym príkladom, ale čo tak pohybové aktivity? Stíhaš nejaké?
Málo. Síce milujem lyžovanie a keď je v zime možnosť, idem lyžovať, no žiaľ, túto zimu som nemal čas a navyše, zima tento rok ani poriadne nebola. Som chlapec z Liptovského Mikuláša, býval som na Podbrezinách a z okna sa pozeral na lyžiarsky svah, ktorý bol odo mňa vzdialený asi dvesto metrov, takže mi to chýba.
Túto zimu sme s priateľkou chodili plávať, ale teraz sa hýbem len minimálne. Zas by som chcel začať v lete. Skúšal som aj beh, ale mám problém s kolenami, jedno som mal dokonca operované, a po nejakej dobe behu ma začali pobolievať.
Neviem, či je to tým, že som hneď začal behať po kopcoch, lesoch, nie po rovnej ploche… Som však dosť nepravidelný športovec, mal by som si vytvoriť nejaký športový režim.
Časopis Lekárnik je primárne určený pre lekárnikov. Aký je tvoj vzťah k odborníkom na lieky?
Ja som hypochonder, takže mám veľmi pozitívny vzťah k lekárnikom, veľmi často ich navštevujem, dokonca častejšie ako lekára. Našťastie nebývam vážne chorý, väčšinou sú to také nachladnutia, ktoré prejdú asi po týždni, takže skôr podstupujem symptomatické liečby. Väčšinou kupujem voľnopredajné lieky, ale aj minerály, vitamíny, nosné spreje na čistenie dutín, čaje.
A necháš si od lekárnika aj poradiť?
Nechávam si poradiť. Keď prídem a poviem, aký mám problém, vždy som veľmi milo prekvapený, že vedia a chcú poradiť. Nie je to z ich strany len o tom zisku. Vždy mi dajú na výber päť – šesť alternatív s tým, že vysvetlia, o čo ide.
Máš aj nejakú obľúbenú lekáreň, do ktorej sa pravidelne vraciaš alebo si vyberáš podľa toho, kde sa práve nachádzaš?
Dohromady navštevujem asi tri lekárne, ale je to spôsobené aj tým, kde sa v danom momente nachádzam a či sa tam dá parkovať, to je pre mňa dosť dôležité. Niekedy si ešte kupujem tekuté kolostrum, čo nemajú všade a vtedy chodím len do jednej lekárne, kde viem, že ho mať určite budú.
Skúsenosti máš nielen s televíznym alebo rozhlasovým moderovaním. Okrem Telerána a relácie MaXXimum muziky v rádiu Europa 2 máš skúsenosti aj s moderovaním pred živým publikom. Vyskúšal si si to napríklad počas Česko Slovenskej Superstar s českou moderátorkou Zorou Kepkovou. Keď to tak porovnáš, čo ti viac vyhovuje? Od živého publika máš predsa hneď spätnú väzbu…
Priznám sa, že mám veľmi rád živé publikum, pretože môže dodať človeku energiu a ako si povedala, cítiš tú spätnú väzbu. Niektorí ľudia majú však možno pred živým publikom väčšiu trému. No baví ma tiež spríjemňovať poludnie a popoludnie poslucháčom Europy 2 a tiež ponúkať informačný mix vážnych aj odľahčených tém v Teleráne.
Baví ťa pracovať so slovenskými známymi osobnosťami?
Samozrejme, baví ma to, no radšej mám asi rozhovory s bežnými ľuďmi, ktorí majú vo svojom živote niečo zaujímavé a prídu nám o tom porozprávať. Nemusia to byť nevyhnutne filmoví herci, speváci, ľudia, ktorí sú zvyknutí na slovenský šoubiznis.
Mám rád rozprávanie s ľuďmi, ktorí idú na kameru prvýkrát, rád ich na to pripravujem. Vždy mám potom dobrý pocit, keď ten zo začiatku vystresovaný človek odchádza s tým, že to dobre dopadlo. Toto ma baví, vidieť na tých ľuďoch, aký obrovský kameň zo srdca im padol a sú radi, že to zvládli.
Aktívne sa tiež venuješ charite, si tvárou kampane Avon proti rakovine prsníka. Stretávaš sa aj priamo s pacientkami, ktoré týmto ochorením trpia alebo ho prekonali?
Ako tvár Avonu proti rakovine prsníka som vlastne ambasádorom, nositeľom myšlienky preventívnych prehliadok pre ženy. Na Slovensku len veľmi málo žien využíva možnosť preventívnej prehliadky a práve rakovina prsníka je jedno z tých onkologických ochorení, ktoré keď sa skoro podchytia, tak sa dajú krásne liečiť.
Potom je to aj o zbieraní peňazí, ktoré sa využívajú na pomoc pacientkam trpiacim touto chorobou. S pacientkami komunikujeme hlavne počas pochodov. Tento rok som sa zúčastnil napríklad dvoch – v Bratislave a Spišskej Novej Vsi.
Nemôžem povedať, že by som vedel tieto ženy vyliečiť, to by som sa rúhal, ale môžem ich povzbudiť a obdivujem ich, lebo všetky, ktoré som napríklad tento rok stretol sú bojovníčky. Bojujú s tou chorobou a snažia sa ju poraziť. Obdivujem ich vnútornú silu, ktorú v sebe dokážu nájsť, spracovať tú prvotnú informáciu, absolvovať náročnú liečbu a preklenúť sa cez toto obdobie, nájsť tú chuť k životu a ísť ďalej. Mnohé potom v sebe nájdu ešte aj silu podporiť ďalšie pacientky, ktorým bola rakovina prsníka diagnostikovaná a to je to najkrajšie.
Okrem toho, že ty týmto ľuďom poskytuješ podporu, delíš sa s nimi o svoje pozitívne fluidum, ktoré vyžaruješ, dávajú niečo aj oni tebe?
Človek si vtedy uvedomí význam zdravia. A keď vidíš silu tých ľudí, ktorí rakovinu zvládli alebo sú ešte stále v liečbe, tak to v tebe utvrdí to, že sa dá zvládnuť všetko. Aj mne to psychicky veľmi pomáha. Moje problémy mi potom pripadajú úplne banálne, malicherné, až priam smiešne.
Starostlivosť o tvoje zdravie nie je zrejme taká, aká by mala byť. Nechcel by si trošku zmeniť svoj životný štýl?
Som hypochonder, aj dnes ráno som si bol napríklad dať skontrolovať znamienka. Sú situácie, ktoré ma dokážu veľmi naštartovať a až paranoidne sa viem dať kontrolovať. Avšak univerzálna starostlivosť o moje telo je teraz dosť zanedbaná. No už nad sebou zdvíham aj ja varovný prst, keď počujem, že 33-ročný človek dostane infarkt a to je mladší ako ja.
Vtedy mi dochádza, že už sú preč časy, keď porážka a infarkt boli spájané len s tými vyššími ročníkmi a ja som už teraz ten vyšší ročník. Mal by som začať robiť nielen pasívnu prevenciu a ísť k doktorovi, ale aj tú aktívnu a starať sa o svoje telo viac, pretože za svoje zdravie je zodpovedný každý človek sám. To je informácia predovšetkým pre tých, ktorí nepravidelne spávajú, nepravidelne sa stravujú, ale aj pre tých, ktorí fajčia, pijú, drogujú, devastujú si svoje telo.
Kým je človek mladý, je to možno „coolová“ záležitosť fajčiť, ale skôr či neskôr sa to prejaví. Ja sa týmto veciam úplne vyhýbam, dokonca som notorický abstinent. Ani na oslavách či na Silvestra vôbec nepijem. Nie je to z náboženského presvedčenia, jednoducho som sa tak rozhodol. Devastujem svoje telo dostatočne nepravidelným spánkom a životosprávou, nepotrebujem mu ešte nakladať viac.
Jedálny lístok u teba ako vyzerá? Zmestí sa tam aj fastfood?
Fastfood niekedy áno, ale snažím sa mu vyhýbať. Chodím tam skôr z praktického hľadiska, keď som na cestách a potrebujem rýchlo niečo zjesť a pokračovať ďalej. Niekedy mám takú fázu, keď sa stravujem len zdravo, jem šaláty, zeleninu, ovocie a niekedy úplne naopak, mastné jedlá, vyprážané… Čo si telo pýta, to mu dávam. Našťastie mám rýchly metabolizmus a obezita mi zatiaľ nehrozí.
A na záver, chcel by si niečo odkázať lekárnikom?
Milí lekárnici, prajem vám, aby ste boli všetci nezamestnaní, ale zároveň, aby ste boli aj šťastní. Nezamestnaní len z toho dôvodu, že by to znamenalo, že všetci sú zdraví a to je utópia. Keď už sa toto nedá splniť, aby ste boli úspešní.
Mgr. Roman Juraško – vizitka
- narodil sa 6. marca 1979 vo Zvolene
- vyrastal v Liptovskom Mikuláši a cez prázdniny u starých rodičov v Smrečanoch
- absolvent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
- rok pôsobil v oblasti práva
- k moderovaniu sa dostal prakticky náhodou, skúsil svoje šťastie na konkurze a vzali ho, odvtedy (v septembri to bude už desať rokov) pôsobí v televízii Markíza ako moderátor Telerána a súťažnej relácie Tipos
- okrem Telerána si vyskúšal aj moderovanie relácií Cestoviny alebo Zo zákulisia Markízy a uvádzal aj tretiu sériu obľúbeného formátu Česko Slovenská Superstar
- nie je len televíznym, ale tiež rozhlasovým moderátorom – vypočuť si ho môžete v hudobnej relácii MaXXimum muziky na rozhlasovej stanici Europa 2 (predtým Rádio Okey)
- na pozvanie tiež uvádza rôzne verejné, ale aj súkromné akcie
- ambasádor charitatívneho projektu Avon proti rakovine prsníka
Autor: Mgr. Ivana Murínová, publikované v odborno-informačnom mesačníku Lekárnik 8/2014, strana 62 – 64, rubrika: Rozhovor